Po štúdiu na Strednej priemyselnej škole stavebnej a drevárskej v Prešove v roku 1959 absolvoval Filologickú fakultu Vysokej školy pedagogickej v Prešove, kde študoval odbor slovenčina – dejepis. Počas rokov 1954 – 1959 sa ako recitátor s úspechom zúčastňoval na Hviezdoslavovom Kubíne. Neskôr tvoril texty pre divadlá poézie a malých javiskových foriem. Po skončení vysokej školy krátko pracoval na programovom oddelení Krajského filmového podniku v Prešove. Po absolvovaní šesťmesačnej vojenskej prezenčnej služby v Mikulove na Morave nastúpil v roku 1960 do Slovenského rozhlasu v Košiciach, kde bol do roku 1963 redaktorom literárno-dramatickej redakcie. Následne rok pracoval ako pomocný robotník v Solivare Prešov. V rokoch 1964 – 1968 pôsobil ako redaktor a vedúci redaktor závodného časopisu Naše Chemko v Strážskom a zároveň bol aj režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadelného súboru Chemkár. V období rokov 1968 – 1972 bol vedúcim Redakcie zábavy Slovenskej televízie v Košiciach. V čase normalizácie Š. O. z politických dôvodov z televízie prepustili. Od roku 1972 do roku 1990 pracoval ako kalkulant, rozpočtár a bol zástupcom vedúceho v podniku Výstavníctvo v Košiciach. Zároveň popri zamestnaní pôsobil ako externý umelecký šéf ochotníckeho súboru PKO v Košiciach – Divadielko pod kupolou. Bol tiež režisérom a dramaturgom Malého divadelného štúdia Domu odborov Východoslovenských železiarní (neskôr Osvetového zariadenia na Novomeského ulici pri novom Tuzexe). Po roku 1989 Š. O. plne rehabilitovali. Od roku 1990 pracoval ako vedúci redaktor programu v Slovenskej televízii v Košiciach. Od roku 1995 do roku 1998 tu bol riaditeľom. Bol otcom režiséra Matúša Oľhu a bábkoherečky Zuzany Erbyovej.

Prvé básne a literárne texty Š. O. publikoval v rozhlase a regionálnej tlači. Neskôr sa intenzívne venoval žurnalistike. Vydal niekoľko dokumentárnych publikácií (Stopy, 1967; Chemlon, 1969; Skrutkáreň, 1970). V žánri literatúry faktu debutoval v roku 1969 dielom Až na dno rozkoší, v ktorom opísal autentický príbeh alkoholika. K tejto téme sa vrátil aj v knihe Drsný diktát drogy (1984). Spolu s lekárkou MUDr. E. Štammovou vydal knihy Horká chuť lásky (1980) a Nebezpečný sex (1992), v ktorých varujú pred nebezpečenstvami a rizikami neriadeného pohlavného života, unáhlenými manželstvami a dôsledkami ich následného rozpadu.

Spoločensko-politickým otázkam sa Š. O. venoval v knihe fiktívnych rozhovorov s osobnosťami našej aj svetovej politiky a literatúry 19. a 20. storočia V stredu v Kremli (1997). Články, recenzie a hry publikoval v časopise Javisko a Slovenská republika.

Š. O. bol spoluzakladateľom (spolu so Š. Hudákom a J. Pražmárim) Malého divadelného štúdia v Košiciach, kde ako režisér a dramaturg naštudoval množstvo inscenácií a veľmi často bol aj autorom inscenovaných divadelných hier. Najčastejšie spolupracoval v trojici so Š. Hudákom a J. Pražmárim pod skratkou HOP. O dejinách Malého divadelného štúdia písal Š. O. v monografiách Malé divadelné štúdio (1983) a Ochotníci a profesionáli (2009).

Pre profesionálne divadlo napísal Tá streda v strede dní, ktorú uviedol poetický súbor Divadla Nová scéna v Bratislave v réžii J. Pražmáriho a do divadelnej podoby upravil text J. Lazoríka Deň derešový, ktorú v Divadle Alexandra Duchnoviča v Prešove režijne naštudoval M. Oľha.

Najviac scenárov vytvoril Š. O. pre košické štúdio Československej a Slovenskej televízie. Išlo o literárne predlohy k dokumentárnym filmom o významných osobnostiach z dejín slovenského kultúrneho, spoločenského i politického života ako napríklad Don Kichot z Krivian (1993) o J. Lazoríkovi, Dlhá cesta domov (1994) o A. Hlinkovi, Malá vojna 1939 (1994), Slovenská matka Tereza (1994) o B. Pánčiovej, Pavel Jozef Šafárik (1995), Hroby z prvej svetovej vojny (1995), Prenasledovaný (1996) o I. Porázikovi, Štefan Hudák (1996), Akademik Hronec (1996), Andy Warhol (1996), Samo Tomášik (1997) a o ďalších. Je autorom hier Pozvánka do pekla (1992) a Šarišské obyčaje I., II. (1996).

Š. O. patril k významným slovenským televíznym a ochotníckym divadelným tvorcom. Ako autor, režisér a dramaturg sa zameriaval na silné ľudské osudy v neľahkých časoch. Vo svojich dielach sa zameriaval na kritiku neduhov jednotlivca i spoločnosti. Vyzdvihoval osobnosti, ktoré sa nebáli prejaviť svoj občiansky postoj aj napriek perzekúciám.