Základnú školu a gymnázium absolvoval v Banskej Štiavnici. V štúdiách pokračoval v rokoch 1931 – 1936 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor slavistika a romanistika. Absolvoval študijné pobyty v Krakove (1932), Ľubľane (1934), Dijone (1936). Vzdelanie si rozšíril štúdiom knihovedy na Filozofickej fakulte UK (1956 – 1957). V rokoch 1936 – 1947 pôsobil ako profesor na gymnáziu vo Zvolene, zároveň 1940 – 1942 aj ako lektor slovenčiny v Lipsku, 1945 – 1946 prednosta útvaru zahraničnej tlače Povereníctva vnútra v Bratislave, 1950 – 1951 externý dramaturg Armádneho divadla v Martine, 1947 – 1973 pracoval v Matici slovenskej, kde zastával rôzne funkcie. V rokoch 1953 – 1954 bol redaktorom Vydavateľstva Osveta v Martine. J. I. patril medzi významných odborníkov z oblasti knihovníctva. Organizoval sieť ľudových knižníc na Slovensku a bol zakladateľom časopisu Čitateľ (mesačník pre prácu s čitateľmi, 1952 – 1991). Publikoval viacero prác z oblasti knihovníctva o rozvoji slovenských knižníc, štúdie a články uverejňoval v špecializovaných časopisoch ako Osvetová práca, Čitateľ, Knižnica, Knižničný zborník, Bibliografický zborník a i. Venoval sa aj prekladateľskej praxi, prekladal z ruského, slovinského, poľského, nemeckého a francúzskeho jazyka (J. Verne: Pätnásťročný kapitán, 1942, Nový gróf Monte Christo, 1944, Deti kapitána Granta, 1948; O. W. Gail: Raketou na mesiac, 1943; A. Assolant: Kapitán Korkorán a jeho dobrodružstvá v Indii, 1948 a i.). V časopise Elán publikoval príspevky o slovinskej literatúre, rozhovory. V roku 1935 v Slovenskom denníku a Slovenskej politike uverejnil preklady významného slovinského spisovateľa, básnika a dramatika I. Cankara. Inklinoval k divadlu, preložil a publikoval viacero divadelných hier (F. Schreyvogel: Múdra Viedenčanka, 1943; I. Cankar: Kráľ na Betajnovej, 1949; B. Kreft: Veľké povstanie, 1958). Niektoré sa ujali aj na profesionálnych scénach slovenských divadiel (O. Vasilev: Poplach, SKD Martin, 1949; J. Lutowski: Rodinná záležitosť, Stredoslovenské divadlo vo Zvolene, 1953; M. Pucová: Svet bez nenávisti, SKD Martin, 1949). U ochotníkov bol obľúbený preklad jednoaktovky od M. Klopčiča Matka (1946) s partizánskou tematikou.