Vysokoškolské štúdiá absolvoval v roku 1979 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore slovenský jazyk a estetika, kde neskôr spravil aj rigoróznu skúšku (1982) a o pár rokov i vedeckú ašpirantúru (1989). Zamestnal sa vo vydavateľstve Alfa, kde pracoval ako jazykový a odborný redaktor v období rokov 1979 až 1987. Odtiaľ odišiel do Výskumného ústavu kultúry (1987 – 1990), v ktorom sa venoval vývinu dramatických umení na území Slovenska. V tom istom čase zároveň pôsobil ako externý redaktor v časopise Film a divadlo. Hereckú profesiu si vyskúšal vo filmovej komédii Dávajte si pozor (1990) vo vedľajšej role prezidentovho kancelára.

Problematikou prezentácie kultúry v médiách, špeciálne dramatickej tvorby, sa zaoberal v rokoch 1990 až 2000 počas svojho pôsobenia v Novinárskom študijnom ústave (neskôr premenovanom na Mediálne informačné centrum). Z pohľadu kultúry sociologicky analyzoval obsahovú stránku periodík, verejnú mienku a samotné médiá. Výsledky svojej práce, zistení a výskumov prezentoval v odborných textoch predovšetkým v časopise Otázky žurnalistiky. Je spoluautorom záverečných správ z výskumov verejnej mienky, ktoré sa týkali vzťahu verejnosti ku kultúre a umeniu vo všetkých ich formách a prejavoch. Okrem toho organizoval vzdelávacie semináre pre hovorcov a pracovníkov tlačových odborov štátnej správy, na ktorých vystupoval aj v pozícii lektora. Po zrušení pracoviska v roku 2001 prešiel aj so svojím výskumným tímom pod gesciu Národného osvetového centra, kde pracoval v kabinete výskumu kultúry, resp. na odbore výskumu a štatistiky kultúry až do svojho odchodu na dôchodok.

Popri svojich zamestnaniach externe vyučoval slovenský jazyk na stredných školách, o problematike žurnalistiky, kultúry a médií prednášal na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, resp. na Fakulte masmédií Bratislavskej vysokej školy práva v Bratislave.

Už od čias vysokoškolských štúdií sa aktívne venoval kultúrnej publicistike, ktorá bola zameraná predovšetkým na oblasť dramatickej tvorby. Jeho publicistickou doménou bolo hudobné divadlo, najmä opera. Je autorom viac než dvoch stoviek recenzií, rozhovorov, reportáží, štúdií, odborných článkov, esejí a pod. Tie publikoval v okrem už spomenutých odborných časopisov Film a divadlo, resp. Otázky žurnalistiky aj v rovnako odborne zameraných periodikách Slovenské divadlo, Javisko, Teatro, Hudobný život či Národná osveta alebo i vo vedeckých zborníkoch. Neprehliadnuteľnou je jeho kultúrna publicistika, ktorú uverejňoval v dennej tlači (Práca, Smena, Slovenská republika, Pravda), prípadne i týždenníkoch (Nové slovo, Literárny týždenník). V oblasti umeleckej literatúry je autorom krátkych prozaických žánrov (poviedok a noviel), ktoré mu vychádzali v dvojtýždenníku Kultúra. V roku 2015 vydal zbierku noviel Súkromné drámy srdca s podtitulom Tri smutné príbehy, ktoré sa stali bezmála tak, aj keď trochu inak, ako sú zaznamenané. Z češtiny preložil publikáciu V. Gřešáka Remenárska a sedlárska technológia (1992).