Už v rodine ju formovalo kultúrne prostredie. Jej otcom bol významný literárny vedec Mikuláš Bakoš. Po Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Bratislave (1962 – 1965) absolvovala univerzitné štúdium divadelnej vedy na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1965 – 1970). Po škole sa najprv zamestnala v Kabinete divadla a filmu Slovenskej akadémie vied (1970 – 1973), v tom istom období bola na študijnom pobyte v Literárnovednom ústave SAV, neskôr pokračovala v SAV ako ašpirantka Umenovedného ústavu (1973 – 1978). V roku 1978 sa stala pracovníčkou Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie (terajšieho Divadelného ústavu) v Bratislave, kde zotrvala až do roku 1991, keď začala pôsobiť na Divadelnej fakulte VŠMU v Bratislave. Tu sa najprv habilitovala (1993), neskôr získala aj profesúru (2003). V rokoch 1992 až 1998 bola vo funkcii prodekanky, v ďalšom období rokov 2010 až 2013 zasa pracovala ako vedúca Katedry divadelných štúdií – Teória a kritika divadelného umenia. V rámci svojej vysokoškolskej pedagogickej činnosti prednášala dejiny herectva, metódy a techniky hereckého umenia a aktuálne tendencie súčasného činoherného divadla a jeho premeny doma aj vo svete.
Ako divadelná vedkyňa sa venovala výskumu súčasných podôb činoherného divadla. Vo svojej odbornej publikačnej činnosti sa zaujímala predovšetkým o problematiku herectva, hereckých metód a techník či inscenačného umenia v 20. storočí, z čoho prirodzene vzišiel i záujem o samotné herecké osobnosti. Podieľala sa na tvorbe viacerých domácich vedeckých zborníkov, jej príspevky boli zasa uverejnené vo viacerých zahraničných zborníkoch (Česká republika, Francúzsko, Poľsko, Kanada). Aktívne sa zúčastňovala na domácich aj zahraničných vedeckých konferenciách. Bola členkou Medzinárodného divadelného inštitútu (ITI), Medzinárodnej federácie pre výskum divadla (FIRT), Medzinárodnej asociácie divadelných kritikov (AICT) a Medzinárodnej univerzitnej divadelnej asociácie (AITU). Aktívne sa zapojila do tvorby kolektívnych hereckých monografií (M. Huba, H. Meličková, C. Filčík, Z. Furková), publikácií o osobnostiach divadla (J. Jaborník) či o hereckej dynastii Kronerovcov. Je autorkou veľkého množstva rôznych štúdií, článkov, recenzií, kritík, úvah a knižných publikácií. Predstavila sa aj ako autorka hesiel do Encyklopédie dramatických umení Slovenska (1989, 1990), Slovníka světového divadla 1945 – 1990 (1998) či Encyklopaedia Beliana (1999 –). Stojí za e-learningovým projektom Herec v 20. storočí (2008). Podieľala sa na tvorbe rozhlasových relácií, o. i. cyklu Fokus: herectvo (2014).
Publikovala vo všetkých relevantných divadelných periodikách na Slovensku (Film a divadlo, Slovenské divadlo, Javisko, Divadlo v medzičase, Teatro, kød – konkrétne o divadle). Od roku 2006 až do roku 2018 bola súčasťou internetového projektu Monitoring divadiel v gescii Slovenského centra AICT. Kontinuálne reflektovala činohernú produkciu Slovenského národného divadla v Bratislave, ako aj Divadla Astorka Korzo ´90. O divadle samotnom, ale aj o jeho hereckých predstaviteľoch napísala viacero kníh. Podpísala sa tiež pod dramaturgiu dvoch inscenácií na javisku tohto divadla (P. Pavlac: Červená princezná, F. G. Lorca: Dom Bernardy Alby). Písala o dianí na množstve divadelných festivalov doma i za hranicami. Pre širšiu verejnosť popularizovala divadelný život i v bežnej tlači, napríklad v Pravde, Novom slove, Večerníku, Národnej obrode, Dialógu, Kultúrnom živote, Literárnom týždenníku a i. Je autorkou bábkovej dramatizácie románu J. Swifta Gulliverove cesty (1981), ktorú inscenovalo Štátne bábkové divadlo v Bratislave (1985, réžia J. Bednárik). Pre Slovenský rozhlas napísala Hru s hlasmi (1996) a Jeanne, Johanna a Janam (1998).
Svoje teoretické náhľady na niektoré aktuálne teatrologické otázky spolu s výberom zo svojej kritickej a esejistickej činnosti v oblasti činoherného divadla vydala v dvoch zväzkoch Čas činohry (1990) a Čas činohry našich čias (2017).
Osobnosť divadelného kritika vnímala predovšetkým ako zasväteného, zorientovaného, skúseného, ale stále najmä diváka hľadajúceho zážitkovú hodnotu divadelného predstavenia, ktorý divadlu spontánne verí. Odmietala chápanie kritika ako pozorovateľa a diagnostika divadelného diela, ktorý hľadá v inscenácii chyby. Zdôrazňovala primárnu úlohu kritiky ako pozitívnej akceptácie. Za jednu z najplodnejších ambícií umeleckej kritiky vôbec považovala postupné vytváranie živého obrazu generácie. Hlásila sa k Šaldovmu názoru o kritike, ktorá sa usiluje o rekonštrukciu tvorivej osobnosti a tvorivého procesu. Ako východisko i cieľ rozboru divadelnej inscenácie videla zážitkovú emocionalitu divadelného predstavenia a prepájanie súvislostí tvorby a objektívnej reality aj v umeleckej kritike.
Výberová bibliografia autora:
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Racionálny aspekt v herectve ako dôvod sporu. In Slovenské divadlo, 1978, roč. 26, č. 3, s. 337 – 347.
HLAVENKOVÁ-BAKOŠOVÁ, Zuzana. Pantomíma ako prvok a systém. In Teória dramatických umení. Zostavil R. Mrlian. Bratislava : Tatran, 1979, s. 351 – 363.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Pantomíma v súvislostiach tradície a súčasnosti. Bratislava : Osvetový ústav, 1979. 104 s.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Od teórií a techník k tvorivosti v herectve. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 1986. 124 s.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Generácia v pohybe. Herec v premene kontextov. In Slovenské divadlo, 1987, roč. 35, [I.] č. 2, s. 115 – 136, [II.] č. 3, s. 389 – 403, [III.] č. 4, s. 519 – 527.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Reflexia hereckej tvorby v kritike. In Aktuálnosť divadelnej kritiky : kritika 4. Bratislava : Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, 1987, s. 103 – 112.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Otvorený model drámy alebo Aktívna divadelnosť : (poznámky k dráme 88). In Slovenské socialistické umenie 88. Kritika 10. Zostavil František Štraus. Bratislava : Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, 1989, s. 71 – 81.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Čas činohry. Bratislava : Ústav umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, 1990. 394 s.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Herectvo staré a nové podľa Pietra. In Režisér Miloš Pietor. Zostavil Miloš Mistrík. Bratislava : Koordinačná rada pre vydávanie divadelných hier a teatrologickej literatúry, 1992, s. 107 – 116. ISBN 80-900513-5-9.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Premena herca v 20. storočí. In Zborník habilitačných prednášok pedagógov ČaBF. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 1994, s. 25 – 34. ISBN 80-85182-35-1.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. O neodmysliteľnej potrebe herca alebo Konkrétnosť a abstraktnosť hereckej odlišnosti. In Mikuláš Huba : herec poetickej duše. Zostavila Dagmar Podmaková. Bratislava : Tália-press, 1995, s. 53 – 60. ISBN 80-85718-27-8.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Charizmatická osobnosť – Hana Meličková. In Hana Meličková. Zostavila Dagmar Podmaková. Bratislava : Tália-press, 1996, s. 73 – 80. ISBN 80-85718-29-4.
ŠTEFKO, Vladimír – BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Ctibor Filčík. Bratislava : Tália-press, 1996. 137 s. ISBN 80-85718-21-9.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Zita Furková : smiech a plač / stopy v prachu hereckých dní. Bratislava : Artefakt, 1999. 177 s. ISBN 80-968113-9-8.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Kolotoč herectva – Divadlo Astorka Korzo ´90 (1990 – 2000). Bratislava : Divadelný ústav a Divadlo Astorka Korzo ´90, 2001. 299 s. + 59 s. (príloha). ISBN 80-88987-22-9.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Skomoleniny a skameneliny : päťdesiate roky – masky, premeny, deformácie. In Poetika a politika : umenie a päťdesiate roky. Zostavila Jelena Paštéková. Bratislava : Slovak academic press, 2004, s. 208 – 221. ISBN 80-88746-14-0.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Commedia dell´arte ako sloboda sebavyjadrenia. In INŠTITORISOVÁ, Dagmar a kol. Peter Scherhaufer – Učiteľ „šašků“. Bratislava : NM Code, 2006, s. 36 – 40. ISBN 80-969195-1-2.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana – GÁLOVÁ, Dana. Národné divadlá : koncept a model? In Slovenské divadlo, 2010, roč. 58, č. 3, s. 238 – 249.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Intermediálny priestor divadla. In Divadlo a intermedialita : divadlo a nové médiá; intermedialita, teatralita, (re)-prezentácia. Zostavila Zuzana Bakošová-Hlavenková. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 2012, s. 9 – 24. ISBN 978-80-89439-30-0.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Večné Čajky a tí druhí. In Generačné premeny a podoby slovenského divadla. Zostavila Dagmar Podmaková. Bratislava : Divadelný ústav, 2012, s. 69 – 82. ISBN 978-80-971155-0-0.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana a kol. Elixír smiechu : Jozef Kroner a Kronerovci. Bratislava : Divadelný ústav, 2012. 359 s. ISBN 978-80-89369-42-3.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. O poetike a etike alebo tichý rebel Juraj Nvota. In Divadelní režiséri na prelome tisícročí. Zostavila Elena Knopová. Bratislava : Ústav divadelnej a filmovej vedy SAV, 2014, s. 90 – 109. ISBN 978-80-969266-4-0.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Čas činohry našich čias. Bratislava : Vysoká škola múzických umení, 2017. 367 s. ISBN 978-80-8195-010-0.
BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Iniciály J. J. Ján Jaborník o Jánovi Jamnickom a o mnohom inom alebo Od režiséra Jamnického k režisérovi Bednárikovi. In Ján Jaborník – historik, teoretik a kritik divadla. Bratislava : Divadelný ústav, 2018, s. 123 – 131. ISBN 978-80-8190-041-9.
Výberová literatúra o autorovi:
hul [Vladimír Hulec]. Zemřela Zuzana Bakošová Hlavenková. In Divadelní noviny [online], 30. 10. 2019 [cit. 2021-01-28]. Dostupné na: https://www.divadelni-noviny.cz/zemrela-zuzana-bakosova-hlavenkova
MATEJOVIČOVÁ, Stanislava. Teatrologička telom, dušou i duchom : (za Zuzanou Bakošovou-Hlavenkovou, 28. 6. 1947 – 28. 10. 2019). In Tvorba, 2019, roč. 29 (38), č. 4, s. 71 – 72.
MATEJOVIČOVÁ, Stanislava – BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ, Zuzana. Jedna otázka Zuzane Bakošovej-Hlavenkovej : Ako v sebe vnímate prepojenosť teoretickej práce s umeleckou? In Tvorba, 2014, roč. 24 (33), č. 3, s. 26 – 27.
Navždy nás opustila teatrologička a pedagogička Zuzana Bakošová Hlavenková. In Divadelný ústav Bratislava [online], 29. 10. 2019 [cit. 2021-01-28]. Dostupné na: https://www.theatre.sk/novinky/navzdy-nas-opustila-teatrologicka-pedagogicka-zuzana-bakosova-hlavenkova
Spomíname : Zuzana Anna Bakošová (28. 6. 1947 – 28. 10. 2019, vl. menom Zuzana Bakošová-Hlavenková – slovenská divadelná vedkyňa). In Fraktál, 2020, roč. 3, č. 1, s. 22.
ŠAH. Zuzana Bakošová-Hlavenková – 55 : (pripomíname si). In Slovenské pohľady, 2002, roč. IV+118, č. 6, s. 159.
ŤAPAJOVÁ, Elena. Čas divadla : Zuzana Bakošová Hlavenková: Čas činohry našich čias : (rozhovor). In Romboid, 2018, roč. 53, č. 3 – 4, s. 158 – 160.
Zuzana Bakošová-Hlavenková. In Monitoring divadiel na Slovensku [online], [s. d.] [cit. 2021-01-28]. Dostupné na: https://monitoringdivadiel.sk/author/bakosova-hlavenkova/
Publikované v roku 2023.
