V. B. vyrastal v rodinnom prostredí spájajúcom vplyvy rodiny Blahovcov a Ozábalovcov, ktoré zohrávali významnú úlohu v slovenskom spoločenskom (i politickom), kultúrnom, hudobnom a najmä divadelnom živote. Jeho starý otec, MUDr. Pavol Blaho, bol lekár a významný politik, jeho strýko, dr. Janko Blaho, bol zakladateľskou osobnosťou slovenskej opery, jeho teta, Helena Bartošová-Schützová, bola operná speváčka, brat, dr. Jaroslav Blaho, významný slovenský operný kritik, sesternica, operná pedagogička Eva Blahová a jeho sesternicou bola tiež Helena Jurasovová – choreografka a folkloristka.

V. B. v roku 1968 absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského štúdium španielčiny – slovenského jazyka a literatúry. Jeho diplomová práca Tragičnosť v Lorcových drámach neskôr vyšla aj knižne (1970). Romanistické záujmy obohatil aj o znalosti taliančiny a spájal ich s vlastnou prekladateľskou činnosťou (C. Goldoni: Trilógia o letnom byte – pre STV, C. Fallas: Dobrodružstvo môjho života, 1977; R. Palacio: Piráti z Mexického zálivu, 1986).

O mnohostranný kultúrny rozhľad sa opieralo jeho pôsobenie na viacerých riadiacich a spoločensko-kultúrnych inštitúciách. V rokoch 1968 – 1970 pracoval na Ministerstve školstva, v rokoch 1970 – 1982 pôsobil ako odborný pracovník pre výskum umeleckého publika na Výskumnom ústave kultúry a verejnej mienky v Bratislave (štúdie: Postavenie ochotníckeho divadla na Slovensku, Návštevnosť oblastných činoherných divadiel, Vnímanie divadelného predstavenia), v rokoch 1982 – 1987 pôsobil na Ministerstve kultúry ako odborný pracovník pre estetickú výchovu a záujmovú estetickú činnosť a ako lektor pre amatérske umelecké aktivity, v rokoch 1987 – 1990 viedol Kabinet estetickej výchovy pri Osvetovom ústave v Bratislave, kde napísal publikáciu Ako rozumieť opere (1991). V rokoch 1991 – 2003 bol odborným pracovníkom pre spevácke zbory Národného osvetového centra, kde organizoval festivaly a školenia pre amatérske spevácke zbory, bol iniciátorom a organizátorom Festivalu slovenskej zborovej tvorby v Bratislave (1996, 1999). Je spoluautorom, resp. autorom hesiel do Kultúrno-historického kalendára vydávaného v NOC, autorom hesiel o operných umelcoch do Encyklopédie dramatických umení (1989, 1990) a Slovenského biografického slovníka (1986 – 1990), je spoluautorom publikácie Dejiny slovenského divadla 2. (2020). Taktiež je zostavovateľom bulletinov Estetická výchova, spoluautorom a zostavovateľom Kultúrno-historického kalendára (1995 – 2003, 2004 – 2006, 2012, 2013).

Od roku 1974 uverejňoval v odborných časopisoch a dennej tlači operné kritiky a recenzie, venoval sa tiež kultúrnej publicistike. Publikoval operné recenzie, operné medailóny a ďalšie články súvisiace s problematikou opery, najprv v kultúrnej rubrike denníka Ľud (1974 – 1990), neskôr v Pravde, Práci, Národnej obrode, v časopise Javisko, v Hudobnom živote, Literárnom týždenníku, v Slove a v českom časopise Harmonie. V časopisoch Nové slovo a Literárny týždenník sa okrem operných recenzií venoval odbornému reflektovaniu festivalu Zvolenské hry zámocké, ako aj širšej kultúrnej a kultúrno-politickej publicistike. Publikuje na operných portáloch Opera Slovakia a Opera Plus, recenzuje aj zahraničné operné inscenácie (Taliansko, Paríž, Toulouse, Barcelona a pod.), či pre Monitoring divadiel na Slovensku.

V. B. patrí k erudovaným a spoľahlivým operným kritikom, ktorí svoje prísne hodnotenia vedia podložiť argumentmi a hlbokou analýzou, pričom osobitosť jeho kritických príspevkov spočíva najmä v citlivom a odbornom hodnotení speváckych výkonov a speváckej interpretácie. V posledných článkoch ostro kritizuje súčasnú kultúru a spoločnosť zameranú skôr na komerčné projekty, keď sa podľa neho mnohofunkčné umenie dnes zredukovalo na zábavu, ktorú ľudia potrebujú, aby si kompenzovali pocity zúfalstva, beznádeje, únavy a obavy z budúcnosti. Upozorňuje tiež na súčasný trend opery, ktorý je orientovaný na divácky atraktívnejšiu operu, najmä po roku 1989 (Kol. Kam kráča opera. In Teatro, 1989, roč. 4, č. 3, s. 4 – 9.).

Kritiky V. B. sa často orientujú nielen na recenziu konkrétnej opernej inscenácie, ale aj na ucelené zhodnotenie operného druhu, jeho zástoj v kultúre na Slovensku a jeho úlohe v spoločnosti.