Gymnaziálne štúdiá absolvoval v rodnom Brne. Vysokoškolské vzdelanie získal na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v odbore hudobná veda (1980 – 1984). Potom sa nakrátko jeho prvým pôsobiskom stala Katedra hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty v Nitre (1984 – 1985), kde bol odborným asistentom, v roku 1986 odišiel za odborného pracovníka do Metodicko-výskumného kabinetu Československého rozhlasu v Bratislave. Na tomto mieste zotrval do roku 1988. Rozhodujúcim sa ukázalo jeho nastúpenie na pozíciu vedeckého zamestnanca v Kabinete divadla a filmu (od roku 2010 Ústavu divadelnej a filmovej vedy) Slovenskej akadémie vied v Bratislave v roku 1994. Tu sa postupom času stal najprv členom a neskôr i predsedom vedeckej rady tejto inštitúcie. Popri tom bol od roku 1997 aj riaditeľom útvaru pre výskum súčasného divadla Národného divadelného centra (od roku 1999 Divadelného ústavu) v Bratislave. Ešte predtým bol krátky čas aj vedúcim koncertného oddelenia umeleckej agentúry Slovkoncert (1996 – 1997).

Ako pedagóg externe pôsobil na Katedre hudobnej teórie Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení (1986 – 1991, 1999 – 2003), kde sa v roku 2003 habilitoval na docenta prácou K problematike recepcie Janáčkových opier na Slovensku. Pomedzi to bol učiteľom aj na Katedre hudobnej vedy FF UK v Bratislave, kde vyučoval estetiku hudby (1987 – 1989, 1997), a na Konzervatóriu v Bratislave (1997 – 2006). Vedeckovýskumne sa venoval problematike dejín a teórie estetiky opery, českej a slovenskej opery a hudobného divadla vôbec. V tejto oblasti sa stal renomovaným odborníkom nielen v slovenskom, ale aj v česko-slovenskom a širšom medzinárodnom kontexte, pričom za svoju doménu považoval predovšetkým hudobnú estetiku. Stal sa známym aj ako veľký znalec a neúnavný propagátor diela L. Janáčka nielen na Slovensku, ale aj za našimi hranicami. Okrem vedeckej práce kládol dôraz i na výchovu mladých hudobných a divadelných vedcov. Bol členom viacerých domácich i medzinárodných vedeckých a záujmových organizácií (Medzinárodná spoločnosť Johanna Straussa, Medzinárodná spoločnosť Leoša Janáčka, Česká spoločnosť pre hudobnú vedu, Slovenská hudobná únia, Slovenská muzikologická asociácia a i.).

Dôležitou súčasťou osobnostného i profesionálneho profilu autora bolo odovzdávanie vedomostí a schopností širokej verejnosti aj prostredníctvom publicistickej činnosti. V tejto oblasti sa angažoval ako redaktor časopisu Hudobný život (1985 – 1986), resp. redaktor a neskôr i hlavný sekretár Literárneho týždenníka (1988 – 1996). Dlhodobo aktívne sledoval a recenzoval dianie na slovenských a zahraničných operných scénach, čoho výsledkom je napríklad kniha Slovenská operná dramaturgia 1989 – 1998 (1998) alebo významná kapitola Vývin opery po roku 1949 vo vedeckej monografii Slovenské divadlo v 20. storočí (1999) a mnohé ďalšie štúdie, články, recenzie a pod. Žánrový diapazón jeho publicistickej tvorby dopĺňajú príležitostné články (jubileá, nekrológy…), rozhovory, reportáže zo sveta hudobného divadla atď. Desiatky odborných textov publikoval predovšetkým v časopise Slovenské divadlo, ale aj na stránkach Hudobného života, Teatra, Javiska, Tempa, Slovenských pohľadov a v mnohých iných slovenských i zahraničných periodikách. Ďalšie články zverejňoval aj v Novom slove, Smene, Pravde, Kultúrnom živote… Počas svojho života bol považovaný za najproduktívnejšieho slovenského muzikológa, čo okrem množstva článkov zverejňovaných v odbornej a dennej tlači zvýrazňuje aj šesť vydaných kníh.