Odchovanec košického konzervatória a najmä profesorky M. Potemrovej. Hudobnú vedu absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave v roku 1967. Už ako študent začal písať do denníka Pravda prvé správy a hodnotenia z koncertov. Po štúdiách krátko pracoval ako hudobný redaktor Československého rozhlasu v Bratislave (do roku 1968), potom prešiel do oddelenia kultúry denníka Smena na obdobie siedmich rokov (1968 – 1975). Práve v tomto čase sa najviac venoval javiskovej hudbe, resp. hudobnému divadlu. Neskôr sa k zamestnaniu v tlačených médiách vrátil, keď v rokoch 1991 až 1997 pracoval ako redaktor a vedúci oddelenia kultúry v denníku Národná obroda.

Od polovice sedemdesiatych rokov mohol naplno prejaviť svoje organizátorské schopnosti, keď bol zamestnaný najprv v Mestskom dome kultúry a osvety v Bratislave (1975 – 1982), neskôr ako vedúci odboru tvorby a teórie Zväzu slovenských skladateľov a koncertných umelcov (1982 – 1991), ďalej sa už angažoval v Slovenskej hudobnej únii, resp. v Spolku hudobného folklóru ako jej súčasti (od roku 1990). V tom istom čase v roku 1990 založil umeleckú Agentúru ABA, pohybujúcu sa v priestore hudobnej kultúry, čiastočne i tanca. Kvalifikovane a kreatívne pristupoval k príprave a dramaturgii rôznych akcií, vďaka čomu veľkou mierou prispieval k rozvoju hudobného života u nás. V roku 1976 stál pri zrode Bratislavského kultúrneho leta, prvej akcie svojho druhu v celom bývalom Československu v rámci ktorého 33 rokov dramaturgicky a organizačne realizoval medzinárodný Organový festival na Bratislavskom hrade. V roku 1992 zakladal a dlhé roky organizoval i festival Slovenské historické organy s cieľom upriamiť pozornosť verejnosti na starostlivosť o vzácne historické organy u nás. Aktívne pôsobil na rôznych pozíciách v kultúrnom priestore, aj v bratislavskom Starom Meste (ako vedúci odboru kultúrnych a sociálnych vecí mestskej časti či riaditeľ Staromestského kultúrneho strediska, 2003 – 2007). Bol riaditeľom Domu Matice slovenskej. Prezentuje sa aj ako dramaturg a moderátor rôznych kultúrno-spoločenských podujatí (napr. cyklu besied v Bratislave Salón u Liszta nepretržite od roku 2004). V období rokov 2010 – 2012 pôsobil i vo vedení Opery Slovenského národného divadla v Bratislave.

Vo svojej publicistickej činnosti reflektoval hudobný život v celej jeho šírke. Recenzie a kritiky písal o opere, operete, muzikáloch, ale aj o koncertoch a hudobných festivaloch (napr. Bratislavské hudobné slávnosti, Bratislavská lýra). Okrem profesionálnej čiastočne pokrýval aj amatérsku hudobnú scénu. Mnoho článkov venoval životným jubileám osobností hudobného života. Je aj autorom mnohých novinárskych rozhovorov. Knižne vydal publikácie o Speváckom zbore Lúčnica (Lúčnica, spevácky zbor, 1978; Lúčnica: spevácky zbor 1948 – 1998, 1998), rozsiahly rozhovor s dirigentom a umeleckým vedúcim súboru Lúčnica Š. Klimom (Rozhovory s Dr. Štefanom Klimom, 2019). Okrem toho písal aj fejtóny, glosy, reportáže a úvahy.

Ako rešpektovaný hudobný publicista bol autorom stoviek spravidla kratších textov, ktoré uverejňoval predovšetkým v denníku Smena, ale neskôr i v ďalších periodikách, napr.: Film a divadlo, Hudobný život, Hudební rozhledy, Nové slovo, Populár, Republika, Národná obroda, Hospodárske noviny, Večerník a i. Novinársky komentoval konkrétne udalosti a činy v oblasti hudobného života. Jeho texty majú aj dokumentárnu a kronikársku hodnotu. Prezentoval sa vecným, triezvym a serióznym štýlom s rešpektom voči faktom. Jeho záber presahoval domáci československý kontext, keď čitateľom prostredníctvom článkov a rozhovorov otváral i európske a svetové hudobné obzory. Napriek tomu, že ťažisko jeho tvorby spočíva v publicistickej činnosti, v príspevkoch pre časopisy odbornejšej povahy sa dostával i k presahom publicistiky ku kritickému prístupu k reflektovaným divadelným a kultúrnym udalostiam. Niekoľko rokov písal aj interné hodnotenia operných predstavení. Navyše si vyskúšal i prácu televízneho scenáristu a moderátora pri príprave relácie Štúdio X, ktorá sa zameriavala na vyhľadávanie nových speváckych talentov.

Pri príležitosti stého výročia založenia prvého slovenského profesionálneho divadla bol v rámci výstavy Divadelné storočie – stopy a postoje kurátorom pre oblasť opereta a muzikál, kde sa snažil sumarizovať proces formovania hudobno-zábavného divadla na Slovensku. Výstavu tematicky rozdelil na časti venované klasickej a slovenskej operete, českému hudobnému divadlu, nástupu muzikálu vo svete a jeho špecifickej slovenskej podobe. Je autorom rozsiahlej štúdie Operetné a muzikálové divadlo 1948 – 2000 pre druhý diel Dejín slovenského divadla (2020). Za vrcholné a dodnes neprekonané dielo slovenskej muzikálovej tvorby považuje muzikál Cyrano z predmestia (Divadlo Nová scéna, Bratislava, 1977).