Celým menom Ján Michal Belnay. Navštevoval židovskú cirkevnú elementárnu školu v Liptovskom Mikuláši a v roku 1917 zmaturoval na tamojšom gymnáziu. V rokoch 1917 – 1918 študoval Vysokú školu technickú v Budapešti, 1918 – 1925 Chemickú fakultu Českého vysokého učenia technického v Prahe, odkiaľ absolvoval študijné cesty do Talianska (1921) a Francúzska (1925). V rokoch 1932 – 1935 pracoval ako dokumentačný zamestnanec Československej poľnohospodárskej akadémie, 1935 – 1938 ako vedúci referátu pre strednú Európu, 1938 – 1939 ako riaditeľ a člen generálneho riaditeľstva Exportného ústavu v Prahe. Od roku 1939 až do odchodu do dôchodku v 1958 pôsobil v Bratislave. V rokoch 1939 – 1944 sa ako legačný radca Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a šéf Diplomatického protokolu pričinil o prepustenie A. Bagara z väzenia, absolvoval niekoľko služobných ciest do Nemecka (1939 – 1941). V rokoch 1946 – 1950 pracoval ako vedúci kontrolného oddelenia Kancelárie Slovenskej národnej rady, od 1948 aj ako hlavný odborový radca.

J. B. sa už v roku 1912 zoznámil so zakladateľom ilegálneho spolku Mor ho! a redaktorom rukopisného časopisu Púčky M. Jančom, čo prehĺbilo jeho vzťah k umeniu a kultúrnej činnosti. Počas gymnaziálnych štúdií sa aktívne venoval ochotníckemu divadlu v Liptovskom Mikuláši, hral, režíroval a prekladal hry z nemčiny a francúzštiny. V ochotníckej činnosti pokračoval aj v Prahe, odkiaľ reflektoval činnosť Vidieckej činohernej spoločnosti Slovenského národného divadla, ktorú v Slovenských pohľadoch kritizoval za jej nedostatočnú kvalitu a propagáciu. Zostavil aj slovenský ochotnícky súbor, ktorý v rokoch 1934 – 1938 uvádzal a upravoval v pražskej Umeleckej besede slovenské hry (Bačova žena, Záveje a i.). Takisto im zostavoval divadelné bulletiny. O ich predstaveniach písal aj divadelný kritik J. Vodák. Počas pražského pôsobenia bol J. B. členom spolku Detvan a šéfredaktorom časopisov Světový obchod a Welthandel (oba v rokoch 1938 – 1939).

V redakčnej práci bol J. B. činný aj na Slovensku. Rozhľad vo svetovej literatúre prehlboval ako redaktor Mladého Slovenska (1920) a Nového sveta (1932). Pre slovenskú knižnicu vydavateľstva Melantrich edične upravil Slovenský náučný slovník: príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch (1932), do ktorého spracoval heslá o svetovej literatúre a diela J. M. Hurbana Svadba kráľa veľkomoravského, Svätoplukovci a Olejkár (všetky v 1935). O slovenskom profesionálnom divadle písal v Slovenských pohľadoch (1922) a predovšetkým v Eláne (1930 – 1938), kde prispieval správami, referátmi, nekrológmi, esejami, úvahami a prekladmi francúzskych príspevkov. Jeho krátke recenzie sa zväčša opierali o znalosť spoločensko-politických pomerov než o teatrologickú analýzu diela a inscenácie. V rokoch 1950 – 1958 bol J. B. redaktorom vydavateľstva Tatran a 1953 – 1958 šéfredaktorom oddelenia svetovej literatúry Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry. Edične pripravil vyše sto titulov z európskej a svetovej literatúry.

J. B. bol aktívny predovšetkým v prekladateľskej praxi. Preložil významné diela prozaikov a dramatikov z francúzštiny (V. Hugo, H. B. Stendhal, A. Gide, A. France, A. Maurois, P. Loti, J. Peyré, H. de Balzac, R. M. du Gard, F. Saganová, M. Proust, J. K. Huysmans), nemčiny (J. Roth, F. Schiller, F. Bruckner, J. H. Grimmelshausen, H. von Hofmannsthal), ruštiny (A. P. Čechov, D. S. Merežkovskij, I. S. Turgenev) a angličtiny (J. F. Cooper). Takisto preložil francúzske texty do češtiny v publikácii Štefánik, Kniha prvá: spomienky a postrehy (1938) či francúzske príspevky v zborníku Slovenské výtvarné umenie na ceste k socialistickému realizmu (1950). Jeho prekladateľská metóda sa vyznačovala zmyslom pre jazykovú rýdzosť a čistotu, dodržiavaním vetných konštrukcií originálov a komparáciou všetkých dovtedajších prekladov so snahou o čo najadekvátnejší nový preklad.