BOKES, František
* 24. 3. 1906 Cajla, dnes miestna časť Pezinka – † 20. 3. 1968 Bratislava
historik, geograf, literárny kritik, publicista, novinár, spisovateľ a pedagóg
Pseudonymy/šifry: Bokesz, František Bokesz, Bk, Bks, -es, FB

F. B. absolvoval stredoškolské štúdiá na štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave v roku 1924. V rokoch 1926 – 1931 študoval odbor dejepis a zemepis na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde o dva roky obhájil doktorát a v roku 1956 titul kandidát vied. Na univerzite pôsobil ako pedagóg a v rokoch 1939 – 1943 ako asistent v Historickom seminári. V rokoch 1943 – 1945 pracoval na Zemepisnom ústave v novovzniknutej Slovenskej akadémii vied a umení (od roku 1953 na ňu nadviazala Slovenská akadémia vied). Po založení Historického ústavu SAV sa stal jej riaditeľom a členom predsedníctva Komisie pre historickú geografiu, demografiu, kartografiu a štatistiku. Ako odporca ľudáckeho režimu Slovenského štátu a podporovateľ Slovenského národného povstania čelil počas druhej svetovej vojny ideologickým tlakom. Vďaka tomu sa však vyhol perzekúciám, ktorým väčšina členov predsedníctva SAV z rokov 1943 – 1945 po komunistickom prevrate čelila. Po roku 1945 pôsobil F. B. ako vedúci odboru Povereníctva Slovenskej národnej rady pre školstvo a národnú osvetu. Stál pri zrode Slovenskej historickej spoločnosti v roku 1946, kde bol zvolený za člena výboru, no o rok neskôr ho vylúčili. Po februárovom prevrate v roku 1948 sa do Historického ústavu SAV vrátil ako vedecký pracovník, kde svoj bádateľský záujem spočiatku smeroval na historickú geografiu a neskôr najmä na slovenské dejiny v 19. storočí. Od roku 1954 až do svojej smrti pracoval v Historickom ústave SAV.

Ako historik na seba upozornil začiatkom štyridsiatych rokov ucelenejšou štúdiou o vývine osídlenia Bratislavy zo sídelno-geografického a historického hľadiska. Za jej prínos bol F. B. ocenený Maticou slovenskou. Otázka životného prostredia frekventovala v tej dobe aj v dôsledku politických pomerov a vedeckej diskusie o teórii tzv. Lebensraum. Práve vznik Slovenského štátu a Viedenská arbitráž nepriamo ovplyvnili výskum F. B. na otázku sídelného priestoru v jeho historickom vývine a širších súvislostiach. Dôkazom toho je publikácia Slovenský životný priestor v minulosti a dnes (1943). Neskoršie práce, publikácie a štúdie sú významné pre ich dovtedy najucelenejší záber a dôraz na historický vývoj nielen v kontexte významných politických a vojenských udalostí, ale aj v samotnom prírodnom rámci krajiny, zrkadliacom sa v každodennom živote obyvateľstva. F. B. sa aktívne zaujímal o problémy slovenskej historiografie, pričom často publikoval správy zo stretnutí slovenských historikov či valných zhromaždení Slovenskej historickej spoločnosti. Referoval aj o rozvoji dejín školstva na Slovensku v časopise Jednotná škola (1958 1967), o akútnosti obnovenia kontaktov s českými kolegami a o stave dovtedajšieho výskumu. Venoval sa tiež kartografii a v tejto súvislosti editorsky spracoval a o poznámky doplnil Historický atlas k slovenským dejinám (1942) a za slovenskú časť spolu s T. Lamošom aj Atlas československých dejín (1965). Päťzväzkové dielo Dokumenty k slovenskému hnutiu v rokoch 1848 – 1914 malo byť zavŕšením jeho vedecko-bádateľského úsilia, no ostalo pre náhlu smrť autora nedokončené. Aj napriek tomu patrí F. B. svojím rozsiahlym a rôznorodým odkazom medzi najvýznamnejších slovenských historikov vojnového a povojnového obdobia. F. B. sa významnou mierou zaslúžil o rozvoj historickej geografie ako vedeckej disciplíny v jej počiatočnom období formovania.

Okrem uverejňovania článkov, lektorských posudkov a štúdií o histórii, geografii a národopise do novín (napr. Slovák), časopisov (napr. Historický časopis, Český časopis historický) a almanachov sa F. B. venoval aj literatúre, písaniu poézie a prózy, životopisom slávnych rodákov rokov meruôsmych (J. Francisci, Š. M. Daxner, V. Paulíny-Tóth a i.), hudbe a reflexii divadelníctva. V tridsiatych rokoch bol spravodajcom Lidových novín, od roku 1933 bol redaktorom Slovenského denníka, od 1946 Svobodných novín. V rokoch 1946 1948 bol členom bratislavskej odbočky Svazu českých novinářů. Recenzentsky sa zaujímal predovšetkým o slovenskú operu, prispieval hlavne do denníka Ľud. Zväčša sa sústredil na dobovú skladateľskú prax a prácu s textovou predlohou v hudobnom spracovaní. Jeho význam v oblasti divadla je však citeľnejší v historických štúdiách, ktoré dôkladne analyzujú prvé dekády existencie Slovenského národného divadla s aspektom na sociálno-administratívne okolnosti prvej profesionálnej scény. Svedectvo F. B. o začiatkoch Družstva SND je jedným z mála dochovaných komplexných materiálov o začiatkoch profesionálneho divadelníctva na Slovensku. Mnohé, dnes už skartované písomnosti prepísal, redigoval a doplnil o vzácne historické pramene, protokoly z výborových schôdzí a zápisnice. Väčšina dokumentov k dejinám SND a dejinám hudby a divadla v Bratislave však ostala v rukopise.

Výberová bibliografia autora:

BOKES, František – VAJCÍK, Peter. Historický atlas k slovenským dejinám. Bratislava : Nakladateľstvo slovenských profesorov, 1942. 9 s.

BOKES, František. Dejiny Slovenska a Slovákov od najstarších čias po oslobodenie. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1946. 441 s.

BOKES, František. Dokumenty k dejinám Slovenského národného divadla. In Pamätnica Slovenského národného divadla : sborník. Rediguje Andrej Bagar a kol. Bratislava : SVKL, 1960, s. 267 – 295. Vydané pri príležitosti štyridsiateho výročia založenia SND.

BOKES, František. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 1914. I., 1848 – 1867. Bratislava : SAV, 1962. 437 s. Nedokončené dielo plánované na päť zväzkov.

KUTNAR, František – BOKES, František – BERAN, Jiří. Naše národní minulost v dokumentech : chrestomatie k dějinám Československa : 2. díl [od zrušení nevolnictví do revoluce r. 1848]. Praha : SPN, 1962. 490 s.

GOLÁŇ, Karol. Štúrovské pokolenie : (výber z diela). Usporiadal, poznámky, štúdiu napísal a bibliografiu zostavil František Bokes. Bratislava : SAV, 1964. 410 s.

BOKES, František. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 1914. II., 1867 – 1884. Bratislava : SAV, 1965. 496 s. Nedokončené dielo plánované na päť zväzkov.

BOKES, František. Snahy o organizovanie slovenskej vedy od konca 18. storočia do vzniku SAV : (k 100. výročiu počiatkov organizovania slovenského vedeckého života, k 40. výročiu vzniku Učenej spoločnosti Šafárikovej a k 25. výročiu vzniku SAVU). Bratislava : SAV, 1967. 116 s.

BOKES, František. Dokumenty k slovenskému národnému hnutiu v rokoch 1848 1914. III., 1885 – 1901. Bratislava : SAV, 1972. 589 s. Nedokončené dielo plánované na päť zväzkov.

BOKES, František. Družstvo Slovenského národného divadla. In Slovenské divadlo, 2008, roč. 56, č. 2, s. 236 – 258. Prepis rukopisu z archívu Kabinetu divadla a filmu SAV.

Výberová literatúra o autorovi:

BOBÁK, Ján. Historik František Bokes (1906 – 1968) : (k 100. výročiu narodenia). In Historický zborník, 2006, roč. 16, č. 1 – 2, s. 257 – 261. ISSN 1335-8723.

HORVÁTH, P. Dr. František Bokes šesťdesiatročný. In Historický časopis, 1966, roč. 14, č. 1, s. 158 – 159.

HRUBALA, Martin. Výročie narodenia Františka Bokesa. In Pezinčan, 2006, roč. 39, č. 3, s. 7.

POLLA, Belo. PhDr. František Bokes (1906 – 1968). In Historický časopis, 1968, roč. 16, č. 1, s. 130 – [132].

TAJTÁK, Ladislav. K počiatkom slovenskej historickej geografie – vedecký prínos Františka Bokesa. In Geographia Cassoviensis, 2008, roč. 2, č. 1, s. 181 – 183. ISSN 1337-6748.

Literárny archív SNK, Literárne rukopisy, Osobný fond František Bokes, sign. 137, 33 šk., 2573 jd., (1504) 1907 – 1968.

Jakub Molnár
Skip to content