Po absolvovaní gymnázia v Liptovskom Mikuláši študoval v rokoch 1927 – 1932 slavistiku a germanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe a na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V rokoch 1932 – 1933 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Martine, 1934 – 1937 v Bratislave. V rokoch 1937 – 1938 bol na študijnom pobyte v Poľsku a v Juhoslávii, 1945 – 1946 v Moskve. V rokoch 1938 – 1944 bol profesorom na viacerých gymnáziách (v Martine, Trnave a v Bratislave, kde zároveň pôsobil aj na Povereníctve informácií). Aktívne sa zúčastnil Slovenského národného povstania. Od roku 1946 bol referentom Slovanského oddelenia Matice slovenskej v Martine a zároveň redaktorom edície Slovanskej knižnice a Slovanského sborníka. V rokoch 1945 – 1946 bol poslancom dočasného národného zhromaždenia a v 1946 – 1948 poslancom Slovenskej národnej rady za Demokratickú stranu. Od roku 1951 pracoval v Literárnovednom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave, 1951 – 1960 v Slovenskej národnej knižnici a neskôr v Matici slovenskej v Martine. 1961– 1979 pôsobil až do odchodu do dôchodku opäť ako vedecký pracovník v Literárnovednom ústave SAV v Bratislave.

Od polovice dvadsiatych rokov uverejňoval R. B. v rôznych časopisoch vlastnú poéziu a preklady poézie zo slovanských jazykov a nemčiny (A. Mickiewicz, A. S. Puškin, S. Vraz, O. Župančič, J. W. Goethe, H. Heine, R. M. Rilke a i.). V tridsiatych rokoch sa venoval prevažne literárnej kritike (písal o dielach Ľ. Podjavorinskej, J. Jesenského, L. Nádaši-Jégeho, L. Novomeského, J. Smreka a i.). Kritiky a glosy publikoval najmä v časopisoch Ľud, Večerník, Práca, Hlas ľudu, Smer, Život. Počas svojho pôsobenia v Bratislave písal na podnet J. Huškovej divadelné recenzie do Slovenského denníka (1934 – 1937), a to najmä na nemecké drámy v Slovenskom národnom divadle. Vo svojej kritickej činnosti si všímal predovšetkým tematickú oblasť, spoločenskú pôsobnosť a rozmanitosť básnického vyjadrenia. V literárnohistorickom výskume debutoval prácou Poézia Ivana Krasku (1933). Do výskumu slovanských literatúr zasiahol výrazne publikáciou Barokový slavizmus (1939), v ktorej sledoval kultúrne i literárne prejavy slovanskej spolupatričnosti a podobnosti slovanských literatúr v období baroka. Systematicky sa venoval staršej slovenskej literatúre: O Bottovej „Smrti Jánošíkovej“ (1942), Samova Chalupkova báseň Mor ho! (1942). Vydal viacero odborných článkov a monografií o významných slovenských spisovateľoch a kultúrnych dejateľoch: Osudy Janka Kráľa (1946), Jankovi Jesenskému (1946), Štefan Moyses a Chorváti (1949), Ján Kollár, básnik a Slovan (1963), Život básnika Janka Kráľa (1972), Bohuslav Tablic (1974). Venoval sa aj problémom literatúry národného obrodenia a výsledky svojho výskumu zhrnul v súbore štúdií Pri prameňoch slovenskej obrodeneckej literatúry (1970).

Na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov vydal veršované knižky pre deti Zábavky pre najmenších (1949), Zahádam ti hádku (1950), Lomidrevo (1950) a Zvieratká (1951). Ako editor pripravil viaceré literárne a folklórne publikácie. Je autorom učebnice Poetika a štylistika pre stredné a odborné školy a učiteľské akadémie (1943) a Dejiny slovenskej literatúry od konca 18. storočia do roku 1880 (1949).

Bohatá literárna činnosť R. B. siahala aj do dramatickej literatúry, jeho výskumná a kritická činnosť sa týkala najmä starších slovenských dramatikov (A. Doležal, J. Chalupka, J. Palárik a i.).