CHROBÁK, Dobroslav
* 16. 2. 1907 Hybe, okres Liptovský Mikuláš – † 16. 5. 1951 Bratislava
prozaik, literárny, výtvarný a divadelný kritik, esejista, publicista, elektrotechnický inžinier, vysokoškolský pedagóg, rozhlasový pracovník
Pseudonymy/šifry: -ák, D. Ch., D. Ch. Žuk, -Ch-, -cht., -chta., Ing. D. Ch.

Po skončení gymnázia v Liptovskom Mikuláši študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave (1922 – 1926). Absolvoval elektrotechnický a strojnícky odbor na Českom vysokom učení technickom v Prahe (1926 – 1934), kde získal titul Ing. Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval celý život v rozhlase: ako referent Radiojournalu (1934 – 1938), vedúci techniky (1938 – 1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945 – 1947) a oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku (1947 – 1951), súčasne (od 1943) prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku, externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej. V týchto funkciách sa zaslúžil o rozvoj rozhlasového zariadenia (Bratislava, Prešov) a jeho povojnovú rekonštrukciu. Bol členom Komunistickej strany Československa (od roku 1946).

Počas bratislavských štúdií pôsobil v študentskom a kultúrnom hnutí, bol podpredsedom stredoškolskej komisie Zväzu slovenského študentstva (1924), redaktorom časopisu Mladé prúdy, prvým redaktorom mesačníka Slovenské smery umelecké a kritické (1933 – 1934). D. CH. sa stal významným reprezentantom naturizovanej prózy, literárnym, výtvarným a divadelným kritikom a publicistom. Už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví, porekadiel, literárnym vzorom preňho bol ruský prozaik F. M. Dostojevskij. Časopisecky debutoval už ako sedemnásťročný v Študentskom časopise poviedkou Les (1924), ďalšie poviedky uverejňoval v časopisoch Elán, Mladé prúdy, Národnie noviny, Mladé Slovensko, Nový rod, Slovenské pohľady, Politika, Slovenské smery, Slovenský rozhlas, Svojeť a i. V časopise Elán zapĺňal rubriku glosami o divadelnom živote v Bratislave v rokoch 1936 – 1937, hlavne kritikou inscenácií činohry Slovenského národného divadla. Počas štúdií naňho podnetne pôsobilo aj literárne prostredie mnohých mladých spisovateľov a výtvarníkov študujúcich a literárne aktívnych v Prahe. Stretával sa s J. Kostrom, K. Sokolom, M. Galandom, J. Smrekom, E. B. Lukáčom, A. Matuškom či L. Novomeským.

Už v čase publikovania v časopisoch sa usiloval o prekonanie tradičných postupov opisného realizmu. Toto programové smerovanie sa v jeho podaní prejavilo najmä netradičným stvárnením tradičnej témy. Do typického prostredia slovenskej realistickej prózy vnášal prvky mystiky a fantazijnosti. D. CH. napísal románovú novelu Drak sa vracia (1943) s podtitulom Rozprávka, ktorá sa stala základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Po vydaní tohto diela sa napriek pozitívnym ohlasom literárne odmlčal. Prínos D. CH. do slovenskej literatúry a osobitne do lyrizovanej prózy bol najmä v schopnosti vykresliť atmosféru dediny, svojrázny psychický svet ľudí obklopených drsnou prírodou, ktorá ich aj osobitým spôsobom formovala.

Venoval sa publicistike, literárnej kritike, biografistike i edičnej činnosti, v ktorej sa prejavil ako encyklopedicky rozhľadený znalec literatúry a umenia. Analyzoval tvorbu slovenských spisovateľov (Timrava, S. H. Vajanský, J. Záborský, Ľ. Podjavorinská), uverejňoval úvahy o umení, referáty o výtvarníkoch a výstavách (C. Majerník, J. Mudroch a najmä K. Sokol), literárne a divadelné recenzie a kritiky, fejtóny a i. Okrem toho spolupracoval na Bujnákovom Slovenskom náučnom slovníku (1930 – 1932), so Š. Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931) a spracoval biograficko-literárnu príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), ktorá dlho plnila funkciu slovníka slovenskej literatúry. Ako editor pripravil na vydanie práce J. M. Hurbana a J. Záborského, vydal aj niekoľko odborných publikácií. Jeho súborné dielo vyšlo v dvojzväzkovom vydaní Drak sa vracia a iné prózy (1956) a Cesta za umením (1957). Prekladal z ruštiny (I. S. Turgenev Šľachtické hniezdo, 1934). Posmrtne vyšiel výber z jeho prozaickej tvorby pod názvom Prózy (1975). Jeho dielo Drak sa vracia zaznamenalo úspech aj vo filmovom spracovaní (1967, režisér E. Grečner).

Výberová bibliografia autora:

Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Zostavil Dobroslav Chrobák. Praha : L. Mazáč, 1932. 268 s.

D. Ch. Divadelné glosy. In Elán, október 1936, roč. 7, č. 2, s. 5.

D. Ch. Divadelné glosy. In Elán, február 1937, roč. 7, č. 6, s. 6 – 7.

D. Ch. Druhá pôvodná premiéra v SND. In Elán, máj 1937, roč. 7, č. 9, s. 8.

D. Ch. V SND nič nového. In Elán, marec 1937, roč. 7, č. 7, s. 8 – 9.

CHROBÁK, Dobroslav. Cesta za umením : články, kritiky, recenzie. Zostavil Branislav Choma. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1957. 331 s.

Ing. D. Chrobák. Čo divák nevidí : (reportáž spoza opony SND). Knižnica Divadelného ústavu, sign. NB 10025 P, rukopis, 20 s.

 

 

Výberová literatúra o autorovi:

Biografický lexikón Slovenska IV. CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica, 2010, s. 64 – 65. ISBN 978-80-89301-57-7.

BOB, Jozef. Moderný tradicionalista Dobroslav Chrobák. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1964. 119 s.

Dobroslav Chrobák (* 16. 1. 1907 Hybe – † 16. 5. 1951 Bratislava, pochovaný je v Hybe). In Literárny týždenník [online], ©2014 [cit. 2018-09-28]. Dostupné na: https://www.literarny-tyzdennik.sk/products/dobroslav-chrobak-16-1-1907-hybe-16-5-1951-bratislava/

Encyklopédia slovenských spisovateľov 1. A – O. Bratislava : Obzor, 1984, s. 243 – 245.

Po strmých cestách : život a dielo v dokumentoch. Zostavil Michal Beňadik. Martin : Osveta, 1988. 344 s.

Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. II. zväzok, E – J. Martin : Matica slovenská, 1987, s. 476 – 477.

Slovenský literárny almanach 1931. Zostavili Štefan Letz a Dobroslav Chrobák. Praha : Litevna, 1931. 301 s.

Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001, s. 182. ISBN 80-8061-122-X.

Katarína Vozárová
Skip to content