Po skončení gymnázia v Liptovskom Mikuláši študoval na Vyššej priemyselnej škole v Bratislave (1922 – 1926). Absolvoval elektrotechnický a strojnícky odbor na Českom vysokom učení technickom v Prahe (1926 – 1934), kde získal titul Ing. Po ukončení štúdia sa vrátil do Bratislavy, kde pracoval celý život v rozhlase: ako referent Radiojournalu (1934 – 1938), vedúci techniky (1938 – 1945), vedúci krátkovlnného vysielania (1945 – 1947) a oblastný riaditeľ Československého rozhlasu na Slovensku (1947 – 1951), súčasne (od 1943) prednášal vysokofrekvenčnú elektrotechniku a elektroakustiku, externe viedol Ústav vysokofrekvenčnej elektrotechniky na Slovenskej vysokej škole technickej. V týchto funkciách sa zaslúžil o rozvoj rozhlasového zariadenia (Bratislava, Prešov) a jeho povojnovú rekonštrukciu. Bol členom Komunistickej strany Československa (od roku 1946).

Počas bratislavských štúdií pôsobil v študentskom a kultúrnom hnutí, bol podpredsedom stredoškolskej komisie Zväzu slovenského študentstva (1924), redaktorom časopisu Mladé prúdy, prvým redaktorom mesačníka Slovenské smery umelecké a kritické (1933 – 1934). D. CH. sa stal významným reprezentantom naturizovanej prózy, literárnym, výtvarným a divadelným kritikom a publicistom. Už ako študent písal poviedky, bol kronikárom obce, zberateľom prísloví, porekadiel, literárnym vzorom preňho bol ruský prozaik F. M. Dostojevskij. Časopisecky debutoval už ako sedemnásťročný v Študentskom časopise poviedkou Les (1924), ďalšie poviedky uverejňoval v časopisoch Elán, Mladé prúdy, Národnie noviny, Mladé Slovensko, Nový rod, Slovenské pohľady, Politika, Slovenské smery, Slovenský rozhlas, Svojeť a i. V časopise Elán zapĺňal rubriku glosami o divadelnom živote v Bratislave v rokoch 1936 – 1937, hlavne kritikou inscenácií činohry Slovenského národného divadla. Počas štúdií naňho podnetne pôsobilo aj literárne prostredie mnohých mladých spisovateľov a výtvarníkov študujúcich a literárne aktívnych v Prahe. Stretával sa s J. Kostrom, K. Sokolom, M. Galandom, J. Smrekom, E. B. Lukáčom, A. Matuškom či L. Novomeským.

Už v čase publikovania v časopisoch sa usiloval o prekonanie tradičných postupov opisného realizmu. Toto programové smerovanie sa v jeho podaní prejavilo najmä netradičným stvárnením tradičnej témy. Do typického prostredia slovenskej realistickej prózy vnášal prvky mystiky a fantazijnosti. D. CH. napísal románovú novelu Drak sa vracia (1943) s podtitulom Rozprávka, ktorá sa stala základným dielom slovenskej lyrizovanej prózy. Po vydaní tohto diela sa napriek pozitívnym ohlasom literárne odmlčal. Prínos D. CH. do slovenskej literatúry a osobitne do lyrizovanej prózy bol najmä v schopnosti vykresliť atmosféru dediny, svojrázny psychický svet ľudí obklopených drsnou prírodou, ktorá ich aj osobitým spôsobom formovala.

Venoval sa publicistike, literárnej kritike, biografistike i edičnej činnosti, v ktorej sa prejavil ako encyklopedicky rozhľadený znalec literatúry a umenia. Analyzoval tvorbu slovenských spisovateľov (Timrava, S. H. Vajanský, J. Záborský, Ľ. Podjavorinská), uverejňoval úvahy o umení, referáty o výtvarníkoch a výstavách (C. Majerník, J. Mudroch a najmä K. Sokol), literárne a divadelné recenzie a kritiky, fejtóny a i. Okrem toho spolupracoval na Bujnákovom Slovenskom náučnom slovníku (1930 – 1932), so Š. Letzom vydal Slovenský literárny almanach (1931) a spracoval biograficko-literárnu príručku Rukoväť dejín slovenskej literatúry (1932), ktorá dlho plnila funkciu slovníka slovenskej literatúry. Ako editor pripravil na vydanie práce J. M. Hurbana a J. Záborského, vydal aj niekoľko odborných publikácií. Jeho súborné dielo vyšlo v dvojzväzkovom vydaní Drak sa vracia a iné prózy (1956) a Cesta za umením (1957). Prekladal z ruštiny (I. S. Turgenev Šľachtické hniezdo, 1934). Posmrtne vyšiel výber z jeho prozaickej tvorby pod názvom Prózy (1975). Jeho dielo Drak sa vracia zaznamenalo úspech aj vo filmovom spracovaní (1967, režisér E. Grečner).