DOSTALÍK, František
* 27. 2. 1896 Málinec, okres Poltár – † 14. 10. 1944 Bratislava
hudobný skladateľ, kritik, publicista, pedagóg
Pseudonymy/šifry: Dostálik, F. Dostalik, Fr. Dostalík, Fraňo Dostalik, Fraňo Dostalík, F. D.

Po absolutóriu na Učiteľskom ústave v Lučenci roku 1914 pôsobil ako učiteľ a organista v Prievidzi, Sebedraží a Martine. V tomto období sa (údajne) pokúsil nadobudnúť profesionálne hudobné vzdelanie na organovej škole v Budapešti. Po vzniku Československej republiky študoval v rokoch 1919 – 1921 na konzervatóriu v Brne skladbu a dirigovanie. Bol jediným slovenským žiakom hudobného skladateľa L. Janáčka, ktorý mal na jeho ďalšie hudobné smerovanie rozhodujúci vplyv. F. D. bol po celý život neúnavným propagátorom jeho diela. Štúdium v Brne nedokončil. Po návrate na Slovensko pôsobil v školskom roku 1921/1922 ako profesor hudby na Gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici, kde zároveň zastával aj miesto regenschoriho v kapitulskom chráme. V októbri 1922 prijal miesto profesora hudby a spevu v Rímsko-katolíckom učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule, kde rozvinul bohatú pedagogickú a skladateľskú činnosť. Vyučoval hudobnú výchovu a spev, hru na husliach, klavíri a organe. Aktívne sa zapájal aj do mimoškolskej činnosti, viedol školský orchester, s ktorým vystupoval v kultúrnych programoch v Spišskej Kapitule a v neďalekom Spišskom Podhradí. Prezentoval sa aj ako interpret vlastných skladieb. Jeho skladateľský záujem bol pomerne široký. Počas pôsobenia v Spišskej Kapitule skomponoval nielen skladby pre husle, klavír a zborové skladby, ale aj svoju prvú operu Radúz a Mahuliena (podľa dramatického spracovania slovenskej ľudovej povesti českým básnikom J. Zeyerom).
Z jeho žiakov v Spišskej Kapitule vynikli najmä J. Grešák a Š. Hoza, neskôr známy operný spevák a libretista (spoluautor libreta opery E. Suchoňa Krútňava). Obľúbeným žiakom F. D. bol najmä mimoriadne hudobne nadaný J. Grešák, ktorý neskôr vynikol ako hudobný skladateľ, klavirista a organista. F. D. a jeho žiak J. Grešák sa so svojimi opernými prvotinami zúčastnili súťaže o pôvodnú slovenskú operu, ktorú pri príležitosti stého výročia narodenia B. Smetanu vypísal Československý umelecký klub v New Yorku. Uzávierka bola 1. januára 1927. Porota (v zložení F. Neumann, J. Suk, F. Kafenda, M. Schneider-Trnavský, O. Zítek a Š. Krčméry) nakoniec hlavnú cenu nikomu neudelila. F. D. porota „z ohľadu na jeho sľubné nadanie udelila odmenu vo výške úrokov deponovaného kapitálu“.1

Po štvorročnom pôsobení v Spišskej Kapitule odišiel F. D. do Bratislavy, kde sa pokúsil presadiť ako skladateľ priamo v centre slovenského hudobného diania. Pôsobil ako hudobný pedagóg na maďarskom gymnáziu a v učiteľskom ústave. Prial si, aby jeho opera Radúz a Mahuliena (v upravenej verzii) bola uvedená v Slovenskom národnom divadle. V roku 1929 sa o dielo zaujímal riaditeľ SND O. Nedbal s návrhmi na ďalšie úpravy. O. Nedbal však v roku 1930 náhle zomrel a F. D. prácu na opere nedokončil. Po Nedbalovej smrti sa F. D. začal viac venovať pedagogickej práci, publicistike a kritike, skladateľskú činnosť obmedzil.

Okruh publicistického záujmu F. D. bol pomerne široký: siahal od referátov o vystúpeniach ochotníckych činoherných divadiel (1929 – 1934; periodiká Spišské hlasy, Spišské noviny, Plameň, Národnie noviny, Slovenský juh, Mladý roľník, Hasičské listy, Slovenská výchova, Gemer-Malohont, A-Zet) cez hodnotenia komorných a symfonických koncertov až po kritiky operných predstavení. V roku 1932 vypracoval (v maďarčine) rozsiahle gymnaziálne skriptá. V marci 1934 publikoval v časopise Slovák obsiahly text k nedožitým šesťdesiatym narodeninám O. Nedbala, v ktorom živo opísal ich spoluprácu na korektúrach opery Radúz a Mahuliena. V kritikách operných predstavení sústredil svoju pozornosť najmä na hudobnú zložku, divadelnej sa venoval buď sekundárne alebo vôbec.

Väčšina rukopisných partitúr a mnohé publikované texty F. D. sa stratili počas druhej svetovej vojny. F. D. bol národne orientovaným skladateľom, pokúšal sa využiť slovenský piesňový folklór, vo vokálnych skladbách zhudobňoval novšiu domácu poéziu. Sledoval všetko, čo bolo v hudbe nové, bol obdivovateľom a propagátorom diela L. Janáčka, B. Bartóka a A. Hábu (zaujímal sa o štvrťtónovú hudbu a pokúsil sa dokonca skonštruovať štvrťtónové harmónium). Popri komponovaní sa zapájal do pravidelnej hudobno-publicistickej činnosti v slovenských periodikách (Slovenské pohľady, Pero, Slovák, Kultúra, Národné noviny, Slovenský denník).

F. D. – hudobný skladateľ, kritik a pedagóg bol progresívnou a európsky rozhľadenou osobnosťou, no jeho skladateľský a kritický potenciál i ambície obmedzovalo nedokončené hudobné vzdelanie, nízka autokritickosť a nesústredenosť ako osobnostná črta.

  1. JENDRICHOVSKÝ, J. 120. výročie narodenia hudobného skladateľa, pedagóga a publicistu, 2016.

Výberová bibliografia autora:

DOSTALÍK, Fraňo. Ilseino srdce : opera od Rudolfa Karla. In Slovák, 24. 11. 1929, roč. 11, č. 267, s. 7.

DOSTALÍK, Fraňo. Juraj Baklanov v Bratislave : Boris Godunov na javisku SND. In Slovák, 19. 4. 1929, roč. 11, č. 89, s. 7.

DOSTALÍK, Fraňo. Mona Lisa : premiéra opery od Maxa Schillingsa v Slovenskom národnom divadle. In Slovák, 22. 10. 1929, roč. 11, č. 240, s. 9.

F. D. Traviata v SND. In Slovák, 19. 2. 1929, roč. 11, č. 65, s. 7.

DOSTALÍK, Fraňo. Dielo L. Janáčka vo Viedni a v Bratislave. In Slovák, 23. 8. 1932, roč. 14-3, č. 190. s. 7.

DOSTALÍK, Fraňo. Janáčkova opera „Zápisky z mŕtveho domu“. In Kultúra, júl – august 1934, roč. 6, č. 7 – 8, s. 487 – 488.

DOSTALÍK, Fraňo. Oskar Nedbal : 26. III. 1874 – 27. III. 1930. In Slovák, 25. 3. 1934, roč. 16-1, č. 70, s. 8.

DOSTALÍK, Fraňo. „Katarína Ismajlová“ alebo „Ruská Lady Macbeth“ : premiéra ruskej opery na scéne SND. In Národnie noviny, 30. 11. 1935, roč. 66, č. 102, s. 3.

DOSTALÍK, František. Premiéra opery „Dibuk“ na javisku S. N. D. In Národnie noviny, 17. 4. 1937, roč. 68, č. 45, s. 4.

DOSTALÍK, Fraňo. Opera „Detvan“ v SND. In Národnie noviny, 29. 11. 1938, roč. 69, č. 161, s. 3.

Výberová literatúra o autorovi:

100 slovenských skladateľov. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 82 – 84. ISBN 80-967799-6-6.

BURLAS, Ladislav. Slovenská hudobná moderna. Bratislava : Obzor, 1983, s. 40.

Československý hudební slovník osob a institucí I. A – L. Praha : Státní hudební vydavatelství, 1963, s. 257 – 258.

Dejiny slovenskej hudby. Spracovali Zdenka Bokesová a kol. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1957, s. 418.

HOZA, Štefan. Hudba a spev v prvom učiteľskom ústave na Slovensku II. In Hudobný život, 1978, roč. 10, č. 20, s. [2].

HOZA, Štefan. Hudba a spev v prvom učiteľskom ústave na Slovensku III. In Hudobný život, 1978, roč. 10, č. 21, s. [2].

HOZA, Štefan. Hudba a spev v prvom učiteľskom ústave na Slovensku IV. In Hudobný život, 1978, roč. 10, č. 22, s. [2].

HUDEC, Konštantín. Vývin hudobnej kultúry na Slovensku. Bratislava : Slovenská akadémia vied a umení, 1949, s. 105.

JENDRICHOVSKÝ, Jozef. 120. výročie narodenia hudobného skladateľa, pedagóga a publicistu. In Podtatranský kuriér [online], 1. 2. 2016 [cit. 2019-05-30]. Dostupné na: https://www.podtatransky-kurier.sk/kultura/120-vyrocie-narodenia-hudobneho-skladatela-pedagoga-a-publicistu

JURÍK, Marián. Rozporná či tragická osobnosť? In Hudobný život, 1996, roč. 28, č. 5, s. 5.

KVĚT, J. Debut Fraňa Dostalíka. In Robotnícke noviny, 1927, roč. 24, č. 106.

Malá encyklopédia hudby. Kol. autorov pod vedením Mariána Juríka. Bratislava : Obzor, 1969, s. 132.

NOVÁČEK, Zdenko. Fraňo Dostalík – Janáčkov slovenský žiak. In Hudobný život, 1979, roč. 11, č. 4, s. [8].

Pazdírkův hudební slovník naučný II : část osobní. A – K. Brno : Ol. Pazdírek, 1937, s. 201.

POTÚČEK, Juraj. Fraňo Dostalík (1896 – 1944) – Pohľady na slovenský hudobný život : antológia príspevkov a literatúry. Bratislava : [Vlastným nákladom], 1987.

ŠAMKO, Milo. Dosah názorov Aloisa Hábu na Slovensko. In Česká a slovenská skladateľská tvorba vo vzájomnej kontinuite a ovplyvnení (1918 – 1983) : referáty prednesené na muzikologickej konferencii v rámci BHS 1984. [Bratislava] : [Mestský dom kultúry a oddychu], [1986], s. 39 – 47.

ŠAMKO, Milo. Prínos Fraňa Dostalíka do hudobnej kritiky 30. rokov. In Zrod a vývoj Slovenskej národnej moderny : referáty prednesené na muzikologickej konf. v rámci BHS 1983. Bratislava : [Mestský dom kultúry a oddychu], [1985], s. 51 – 56.

ŠIPKA, Miloš. Skice k životopisu. In Hudobný život, 1996, roč. 28, č. 5, s. 5.

VAJDA, Igor. Slovenská opera. Bratislava : Opus, 1988, s. 26 – 27.

ZAVARSKÝ, Ernest. Súčasná slovenská hudba. Bratislava : Jozef Závodský, 1947, s. 11 – 12.

Jozef Červenka
Skip to content