L. F. bol občianskym povolaním právnik. Pod podpisom Dr. Leopold Fiala začal koncom päťdesiatych rokov 20. storočia publikovať novinové články pre rozličné periodiká Hospodárske noviny, Roľnícke noviny, Smena, Protifašistický bojovník, Výstavba Slovenska a i. Neskôr začal používať pseudonym F – a, ktorý sa stal jeho poznávacou značkou. Vo svojich začiatkoch, ale i v ďalších rokoch uverejňoval články o filme, divadle či rozhovory s režisérmi najmä v regionálnom periodiku Hlas nitrianskeho kraja.

Venoval sa predovšetkým tvorbe divadiel v západoslovenskom kraji. Kontinuálne sledoval dianie v Maďarskom oblastnom divadle v Komárne, Nitrianskom krajovom divadle, Trnavskom divadle, na Novej scéne a neskôr i v Slovenskom národnom divadle. Ponúkal sumarizujúce hodnotenia sezón divadiel západoslovenského kraja, vďaka čomu prispieval k mapovaniu vývinových tendencií jednotlivých divadiel.

Jeho dlhoročná spolupráca sa viazala predovšetkým s denníkom Hlas ľudu, do ktorého pravidelne prispieval recenziami. Inscenácie sa snažil posudzovať vždy v kontexte celkového vývoja daného divadla. Dlhodobo sa zaujímal o činnosť Maďarského oblastného divadla v Komárne a upozorňoval na jeho význam a nedocenenie. Rovnako dokázal pomenovať i jeho vtedajšie problémy – nedostatok režisérov, podliezanie vkusu divákov uvádzaním hudobných komédií a veselohier s málo presvedčivou umeleckou úrovňou, ako i problémy s návštevnosťou.

V druhej polovici šesťdesiatych  rokov začal uverejňovať i články o bratislavskej Novej scéne. Následne v roku 1970 sa začal zaoberať i operou SND. Príležitostne reflektoval i tvorbu Divadla na korze a Radošinského naivného divadla. V nemalej miere upozorňoval i na kvality niektorých ochotníckych súborov, ako aj na úspechy opomínaného bábkového divadla.

Od sedemdesiatych rokov 20. storočia publikoval i recenzie o Malej scéne SND. Vystupoval však ako odporca uvádzania hier absurdnej drámy, ktoré považoval za príliš pesimistické, čo bolo v súlade s jeho socialistickým presvedčením. Opakovane poukazoval na nedostatok pôvodných slovenských hier v repertoároch divadiel, požadoval uvádzanie väčšieho počtu angažovaných politických hier a vyzýval k uvádzaniu hier autorov zo socialistických krajín, najmä z Maďarska a NDR.

Vďaka tomu, že ovládal maďarčinu a nemčinu, si svoje poznatky a kultúrny rozhľad dopĺňal návštevami predstavení v Maďarsku, Rakúsku a Nemecku. Tieto medzinárodné podnety boli preňho inšpiráciou a zamyslením sa nad prienikmi medzi domácim a svetovým divadelníctvom. V deväťdesiatych  rokoch 20. storočia sa mu podarilo nadviazať úspešnú spoluprácu s viedenskými periodikami. V roku 1990 oslovil šéfredaktora denníka Die Presse a ponúkol mu články na nasledujúce témy: aktuálna sezóna bratislavských činoherných divadiel, slovenská filharmónia, bratislavská opera, Slovenská národná galéria, Bibiana, hudobné divadlo Nová scéna. Nakoniec sa dohodol na občasnej spolupráci. V hodnotení sezóny 1990/1991 upozorňoval na to, aká dôležitá je výchova divákov, ako aj konfrontácia názorov v diskusiách, bol proti divadelným abonentkám. V ďalších článkoch pre rakúsky denník informoval aj o sezóne 1991/1992 či opísal dramaturgické plány na sezónu 1992/1993.

Významným prínosom jeho publikačnej činnosti sú reportáže a kritiky z návštev divadiel v zahraničí, ktoré publikoval v deväťdesiatych rokoch vo Večerníku, ale i v odborných divadelných časopisoch Teatro a Javisko. Prinášal kritické postrehy o predstaveniach (napr. z divadiel vo Weimare, Budapešti, Berlíne, Drážďanoch), v ktorých hodnotil okrem divadelného repertoáru aj divadelný život v širšom slova zmysle.

Texty L. F. o divadle sa občas javili ako príliš enumeratívne a neprechádzali do hĺbkovej analýzy jednotlivých inscenačných zložiek. Treba však oceniť jeho dlhoročnú recenzistickú prácu. Dá sa povedať, že sa venoval v primeranej miere textu, réžii i hereckým výkonom. Okrem umeleckej hodnoty diel sa zaujímal i o chod divadla a jeho ekonomické problémy, meniacu sa štruktúru a reorganizáciu divadelnej siete. Zdôrazňoval výchovu divákov a nevyhnutnosť diskusie medzi tvorcami a návštevníkmi.