Vyrastal v rodine so silnými divadelnými tradíciami. Po roku 1945 sa venoval aj bábkovému divadlu ako organizátor, tvorca a herec. Hrával aj v martinskom ochotníckom divadle Slovenský spevokol. Absolvoval gymnázium v Martine a po ňom vysokoškolské štúdiá divadelnej vedy a dejín umenia na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ako študent patril k zakladateľom ochotníckeho Divadla mladých (1948), v ktorom sa angažoval ako tajomník, herec, ale aj režisér. V období rokov 1952 až 1956 ostal v Bratislave ako odborný asistent na Vysokej škole múzických umení.

V roku 1956 sa ako martinský lokálpatriot vrátil do svojho rodiska, aby tu prevzal funkciu dramaturga Divadla SNP v Martine (vtedajšieho Armádneho divadla), ktorému zostal verný až do svojej smrti v roku 1990. Počas svojho dramaturgického pôsobenia sa zásadným spôsobom podieľal na formovaní a profilovaní divadla. Jeho repertoár obohacoval o klasické diela domácej, ale aj svetovej dramatickej spisby. Otvorený bol aj uvádzaniu novej tvorby v rámci slovenských a celoštátnych premiér, nevyhýbal sa ani textom vtedajších slovenských dramatikov. V roku 1985 z češtiny preložil a dramaturgicky upravil hru A. a V. Mrštíkovcov Mariša. Moderným a novátorským spôsobom sa podieľal na úpravách mnohých dramatických textov (napr. Záborského hry Ďorde Čierny v roku 1969), vďaka čomu postupne rástla prestíž a atraktivita martinského divadla. V ňom príležitostne vystupoval aj ako asistent réžie, vo viacerých inscenáciách sa objavil v role herca, sám režíroval niekoľko dramatických pásem, ktoré autorsky pripravil spolu s J. Soukupom (Melódie sveta, Dolu s maskou a i.). Pod pseudonymom Cyro Landa napísal a zdramatizoval či preložil viacero rozprávkových hier pre detského diváka. Popri pôsobení v profesionálnom divadle spolupracoval ako režisér a inštruktor s niekoľkými ochotníckymi divadelnými súbormi, najvýraznejšie úspechy dosiahol v Martine (Divadelný súbor Domu kultúry ROH, resp. Strojár DK ZŤS) a Dubovom (Divadelný súbor Osvetovej besedy).

Zostavoval pamätné publikácie k výročiam martinského divadla, spolupodieľal sa na tvorbe programových bulletinov k inscenáciám. Študentskému ochotníckemu divadlu sa venoval aj v publikácii Sto rokov slovenského gymnázia v Martine (1967). Vytvoril televízny scenár k hrám Záveje (1970) a Zem (1978) od V. Hurbana Vladimírova (1970). Ako scenárista sa predstavil aj pri ďalších filmoch (napr. Gajdoš Filúz, 1969; Štyri svadby na jednom pohrebe, 1969). Sám účinkoval vo viacerých televíznych filmoch, ale napr. aj v seriáli Vivat Beňovský (1975). Je autorom publikácie k stému výročiu založenia martinského Slovenského spevokolu 100 rokov Slovenského spevokolu v Martine (1972).

Publikoval v časopisoch Slovenské divadlo, Javisko, Film a divadlo alebo aj v denníku Smer. Ťažisko jeho písania spočívalo spravidla v témach vychádzajúcich z divadelnej histórie Martina. Divadelnej kritike sa z pohľadu jeho profesionálneho záujmu venoval skôr sporadicky.