Rodným menom Mária Heribanová. Narodila sa v horehronskej obci Valaská, vyrastala však v Brezne. Štúdium klavírnej hry absolvovala na konzervatóriu v Košiciach (1971). V Bratislave na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského vyštudovala hudobnú vedu (1976). Na stredné Slovensko sa vrátila v roku 1977, keď sa stala dramaturgičkou opery Divadla J. G. Tajovského Banskej Bystrici. V rokoch 1988/1989 a v časoch gorbačovovského politického odmäku sa stala ako nestraníčka umeleckou šéfkou súboru. Významným spôsobom ovplyvnila dramaturgické aj umelecké profilovanie súboru. Má zásluhu nielen na uvedení diel pôvodnej slovenskej opery, ako napr. T. Andrašovan Hájnikova žena (1977), J. Meier Dreváky (1978), B. Urbanec Majster Pavol (1980), ale aj neznámych titulov opernej klasiky, ako boli Optimistická tragédia A. N. Cholminova (1977) alebo Angelika J. Iberta (1978). Zaslúžila sa o celoštátne premiéry opier G. Donizettiho Viva la mamma (1983), F. Cileu Adriana Lecouvreur (1985), F. Gounoda Lekárom proti svojej vôli (1985) a G. Pucciniho Edgar (1988). Za dramaturgické aktivity, objavnosť a propagáciu pôvodnej slovenskej opernej tvorby v rokoch 1978, 1980, 1983 a 1985 získala Cenu Literárneho fondu. Spoluzakladala opernú časť divadelného festivalu Zámocké hry zvolenské, kde neskôr pôsobila aj ako tlačová tajomníčka pre opernú časť. Autorsky pripravila približne sto divadelných bulletinov k operným, operetným a muzikálovým inscenáciám. Sporadicky sa dostávala aj k prekladaniu operných libriet. Sama je autorkou operných, divadelných a literárnych scenárov.

V Banskej Bystrici organizovala a moderovala množstvo kultúrnych a výchovných podujatí. V spolupráci s miestnou Štátnou vedeckou knižnicou pravidelne uvádzala Predpremiérové stretnutia pre širokú verejnosť s inscenátormi a sólistami, iniciovala vznik Klubu Bohéma s perspektívou pre komorné produkcie a založila informačný bulletin – najprv Občasník, potom Suflér, ktorý vychádza dodnes. Scenáristicky pripravovala a moderovala skrátené verzie operných diel pre organizované dopoludňajšie predstavenia pre deti, študentov a rodičov s deťmi.

Zamestnaná bola aj v redakcii denníka Smer dnes, kde sa venovala kultúrnej, školskej a náboženskej problematike a publicistike. Písala aj pre iné slovenské denníky (Pravda, Práca) a periodiká (Film a divadlo, Kultúrny život, Múzy v škole). Svoju hudobnú publicistiku rozvíjala najmä v časopise Hudobný život. Okrem recenzií o inscenáciách hudobného divadla písala aj články k životným jubileám umelcov, nekrológy, viedla rozhovory s osobnosťami kultúry, prinášala reportáže z hudobno-divadelných festivalov, pripravovala medailóny pre hudobnú redakciu rozhlasu v Banskej Bystrici. Pre internetový projekt Monitoring divadiel od roku 2009 recenzovala predovšetkým banskobystrické a košické operné premiéry. V jubilejnej publikácii k 15. výročiu vzniku Štúdia Divadla tanca v Banskej Bystrici (2013) pripravila okrem iného prehľad všetkých premiér spolu so súpisom ich kritickej reflexie v médiách. V roku 2019 jej vyšla v Divadelnom ústave kniha rozhovorov s medzinárodne uznávanou vokálnou koučkou E. Blahovou pod názvom Hlas nikdy nezostarne.

V deväťdesiatych rokoch 20. storočia začala v Banskej Bystrici pedagogicky pôsobiť na novovzniknutom Konzervatóriu J. L. Bellu, kde sa orientovala na teoretické predmety (dejiny hudby, divadla, estetika) a krátko tu pôsobila aj ako zástupkyňa riaditeľa. Banskobystrickú umeleckú školu a slovenskú kultúru vôbec reprezentovala ako umelecká vedúca a dramaturgička koncertov v mnohých európskych štátoch (Taliansko, Francúzsko, Portugalsko, Anglicko, Nemecko). V spolupráci s televíznym štúdiom v Banskej Bystrici vznikla úspešná študentská filmová nahrávka opery Ch. W. Glucka Orfeus a Euridika s realizáciou v kaštieli Antol (2001).

Od vzniku Akadémie umení (1997) pôsobí na Fakulte múzických umení ako vysokoškolská pedagogička, vedúca Katedry hudobno-teoretických a akademických predmetov (2004 – 2022) a dve funkčné obdobia bola aj prodekanka pre vedu, umenie a koncertnú činnosť (2004 – 2012). Prednáša dejiny a estetiku hudby, dejiny divadla, opery a muzikálu, hudobnú publicistiku. Ako umelecká vedúca, autorka scenárov a realizátorka (réžia, kostýmy, scéna) viedla v období rokov 2005 až 2010 Operné štúdio pri Fakulte múzických umení, kde autorsky aj režijne realizovala operu W. A. Mozarta Figarova svadba alebo deň na klinike lásky (2010) a niekoľko inscenovaných prierezových pásiem, napr. Operná fann mánia (2008). Je autorkou operných libriet Matka Niobé (2007), Na brehu priezračnej rieky (2010), Žalospev pre Jóba (2020). Viac než dvadsať rokov organizovala medzinárodné stretnutia odborníkov v kúpeľoch Lúčky (od roku 1995 do roku 2015), kde pod názvom Dni Tadeáša Salvu sa okrem konferenčných prezentácií realizovali aj koncerty. Je pravidelnou editorkou doktorandských a vedeckých zborníkov, iniciovala vznik projektu Reflexie o slovenskej hudbe, autoroch a dielach s orientáciou na propagáciu slovenskej hudby. Na pôde mesta a akadémie vznikli z jej iniciatívy festivaly Organfest (2006 – 2011), Gitara u Fuggerovcov (2005 – 2013) a v spolupráci s Maďarskom letný výchovný umelecko-pedagogický projekt Pro musica (2009, 2010). V rámci študijných pobytov niekoľkokrát prednášala v Poľsku, Maďarsku, Česku, Portugalsku a Veľkej Británii.

Z pohľadu jej dlhoročných praktických skúseností a pedagogickej praxe sú významné jej publikácie Hudobná kritika v dejinách (2007), Kapitol[k]y z dejín hudby (2018) a ď. K posledným významným publicistickým aktivitám patrí založenie internetového vedeckého a odborného časopisu Ad Fontes Artis (2017), kde pôsobí ako šéfredaktorka. Okrem toho spoluzakladala štvrťročník pre problematiku umeleckého školstva Múzy v škole, kde istý čas bola jeho zodpovednou redaktorkou (1995 – 1998). Je členkou Slovenského centra AICT pre oblasť operného divadla a redakčného kolektívu časopisu ART3 vydávaného na pôde Akadémie umení v Banskej Bystrici.