GREGOROVÁ, Hana
* 30. 1. 1885 Martin – † 11. 12. 1958 Praha, Česko
spisovateľka, prekladateľka, kultúrno-osvetová pracovníčka, propagátorka a obhajkyňa emancipácie žien, publicistka
Pseudonymy/šifry: H. G., T......á

Rodným menom Anna Božena Lilgová. H. G. vyrastala v Martine, kde získala aj základné vzdelanie. Napriek túžbe ďalej študovať musela pokračovať samovzdelávaním. Už v mladosti sa aktívne zapájala do kultúrneho života, napr. 1903 – 1913 sa venovala ochotníckemu divadlu, bola členkou martinského Slovenského spevokolu. Tu sa zoznámila aj so svojím budúcim manželom Jozefom Gregorom Tajovským (zosobášili sa v roku 1907). H. G. sa spolu s manželom viackrát sťahovala a spolu s ním alebo samostatne žila a pôsobila na viacerých miestach – v Nadlaku, v Prešove, v Martine, v Bratislave aj v Prahe. Manželia zdieľali národnobuditeľské záujmy aj inklináciu k hlasistom, H. G. osobitne vítala ich pokrokové nazeranie na postavenie žien.

Autorsky debutovala v roku 1910 v časopise Dennica, v nasledujúcich rokoch sa dostala do povedomia prekladom románu K. Mikszátha Dáždnik sv. Petra (1911) a najmä zbierkou próz Ženy (1912). Týmto knižným debutom H. G. v kombinácii s prednáškou v spolku Živena orientovanou na tematiku zrovnoprávnenia a vzdelávania žien (uskutočnila sa v rovnakom roku) jasne deklarovala svoj kladný a osvetový postoj k tejto otázke, ktorý ale v súdobej konzervatívnej spoločnosti vyvolal pohoršenie a nesúhlas. Problematike spoločenského postavenia žien sa však H. G. venovala naďalej, bola pre ňu témou, v ktorej sa celoživotne angažovala, a ktorá sa odráža vo všetkých sférach jej tvorby.

V rokoch 1919 – 1920 bola redaktorkou v časopise Slovenský východ, neskôr pracovala na Ministerstve školstva a národnej osvety v Prahe. V dvadsiatych rokoch stáli spolu s manželom pri založení Literárneho odboru Umeleckej besedy slovenskej, H. G. sa stala jeho predsedníčkou. V roku 1932 ju však v reakcii na písomný protest proti strieľaniu na štrajkujúcich robotníkov v Košútoch vylúčili (Tajovský, ktorý tiež patril k signatárom protestu, následne reagoval odchodom z Umeleckej besedy). Rovnako aktívne vystupovali napr. aj pri štrajku handlovských baníkov v roku 1933. H. G. sa venovala sociálnej tematike, bola členkou viacerých kultúrne aj sociálne orientovaných spolkov.

Do portfólia aktivít spisovateľky, prekladateľky a publicistky H. G. patrí tiež literárna a divadelná kritika. Okrem už spomenutých publikovala aj v periodikách Hlas, Kultúrny život, Prúdy, Robotnícke noviny, Slovenský denník, Slovenské smery a i.

Po smrti manžela sa v roku 1940 odsťahovala do Prahy za svojou dcérou Dagmar Gregorovou-Prášilovou. V Prahe prežila zvyšok svojho života. Tu sa zapojila do protifašistického odboja. Od roku 1945 bola predsedníčkou Zväzu slovenských žien. V roku 1946 sa zúčastnila Svetového kongresu žien v Paríži.

Do rozsiahlej publikačnej činnosti H. G. patrí aj divadelná recenzistika, a to najmä na stránkach Robotníckych novín, v ktorých publikovala v dvadsiatych rokoch. V divadelných recenziách je citeľné literárne zázemie autorky aj obdobie vzniku recenzií – prvé roky profesionálneho divadelníctva na Slovensku, keď v jeho reflexii prevažuje koncentrácia na inscenovanú hru. Významnú časť divadelných recenzií H. G. v zhode s týmito tendenciami tvorí analýza tém a ideí predlohy, logiky jej nasadenia do repertoáru, opis deja drámy, pozadia jej vzniku a jej zaradenie do kontextu tvorby dramatika. H. G. zväčša podrobne referuje o autoroch jednotlivých hier, upozorňuje na špecifiká a charakteristiky ich diel, sprostredkúva vhľad do zázemia (aj rodinného) autora, jeho pôsobenia aj v iných umeleckých odvetviach.

Analýza predlohy sa v textoch H. G. prelína s rozborom celkového vyznenia, resp. režijného uchopenia inscenácie. Primárna pozornosť je však venovaná dramatikovi, jeho výstavbe textu, dôraz kladie H. G. na psychologickú uveriteľnosť postáv a ich konania. Venuje sa tiež hodnoteniu, resp. opisu hereckých výkonov, prevažne vnímaných v súlade alebo nesúlade s očakávaným vyznením postáv. Často upozorňuje na problematickú výslovnosť hercov, pri inscenáciách hraných v slovenskom jazyku na zvládnutie slovenčiny českými hercami. Hodnotenia herectva bývajú skratkovité, niekedy sa objavujú dokonca iba vo forme vymenovaného obsadenia, inokedy v podobe hlbšej analýzy, napr. pri inscenáciách Hamleta W. Shakespeara (SND, 1925), Jánošíka J. Mahena (SND, 1925) či Molièrovho Tartuffa (SND, 1925). Výnimočne sa autorka v krátkosti vyjadruje aj k scénografii, resp. „dekoráciám”.

H. G. vyzývala na ustavičnú výchovu obecenstva. V opačnom prípade sa podľa nej aj vinou nenáročných divákov v repertoári udržia tituly ponúkajúce iba povrchnú zábavu. V divadelnej tvorbe vo všeobecnosti kritizovala vonkajškovosť a „vyumelkovanosť“, či už pri vykreslení dramatických postáv, ich javiskovom stvárnení či celkovom vyznení diela. Ako napísala v recenzii inscenácie Cárovič Alexej (SND, 1925) na margo hereckého výkonu A. Kovaříkovej: „Menej vonkajškových prostriedkov a viac bude vnútornej pravdy.”1

  1. H. G. Carevič Alexej, 1925, s. 8.

Výberová bibliografia autora:

H. G. Carevič Alexej : tragédia v 5 dejstvách. In Robotnícke noviny, 25. 10. 1925, roč. 22, č. 243, s. 8.

H. G. Hamlet kralevič dánsky : tragédia v 5 dejstvách. In Robotnícke noviny, 8. 2. 1925, roč. 22, č. 31, s. 2.

H. G. Jánošík. In Robotnícke noviny, 22. 9. 1925, roč. 22, č. 215, s. 1 – 2.

H. G. Tartuffe : komédia o 5 dejstvách. In Robotnícke noviny, 11. 10. 1925, roč. 22, č. 231, s. 1 – 2.

H. G. – j. k. „Kocúrkovo“ alebo „Len aby sme v hanbe nezostali“. In Robotnícke noviny, 17. 3. 1925, roč. 22, č. 61, s. 6.

H. G. Drotár. In Robotnícke noviny, 8. 1. 1926, roč. 23, č. 5, s. 5.

H. G. Salome : (činohra Sl. N. D. 26. februára). In Robotnícke noviny, 28. 2. 1926, roč. 23, č. 49, s. 4.

Výberová literatúra o autorovi:

GREGOROVÁ, Hana. Slovenka pri knihe : čítanka. Editorky Hana Gregorová, Jana Cviková. Bratislava : Aspekt, 2007. 263 s. ISBN 978-80-85549-75-1.

Hana Gregorová, feministka [dokumentárny film]. Réžia Zuzana Liová. In Prvá = Female First. DVD 2/5. Bratislava : Slovenský filmový ústav, 2017. 42 minút. EAN 8 588003 785602.

Lexikón slovenských žien. Martin : Slovenská národná knižnica, 2003, s. 71 – 72. ISBN 80-89023-30-4.

Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. II. zväzok, E – J. Martin : Matica slovenská, 1987, s. 221 – 222.

VYDROVÁ, Hana. Hana Gregorová : personálna bibliografia. Martin : Matica slovenská, 1974. 156 s.

Lucia Lejková
Skip to content