V rokoch 1945 – 1953 študoval na gymnáziu v Bardejove. Následne pokračoval v štúdiu divadelnej vedy a dramaturgie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V období 1958 – 1960 a 1962 – 1989 pracoval ako dramaturg Československého rozhlasu v Košiciach.

Publikačnej činnosti sa začal venovať už počas štúdia na gymnáziu. Divadelné kritiky a poéziu publikoval prevažne v periodikách Práca, Východoslovenské noviny, Československý loutkař, Pravda, Východ, Kulturní tvorba, Predvoj, Slovenské pohľady, Smena.

Kľúčovou je predovšetkým jeho tvorba pre rozhlas. Viacero jeho hier vysielali aj v zahraničí. Tematicky sa dajú rozdeliť do viacerých okruhov – stret mladých ľudí s realitou a ich morálno-citové problémy (Aj človek musí, 1961; Všade žijú ľudia, 1963; Rok po svadbe, 1963), spoločensko-psychologická problematika morálnosti (Rudo, môj Rudko, 1965; Marion, ktorá je tvoja hviezda, 1966; Asfaltový had, 1968; Cesta za súmraku, 1973; Nedeľná prechádzka, 1977), historicko-politické hry (V stodole, 1973; Medzi dvoma sirénami, 1973; Chýbajúce spomienky, 1974), komediálno-satirické hry (Povýšenie, 1973; Nové Kocúrkovo, 1980; Zberateľ, 1983; Prípad, 1986) a dramatizácie prozaických diel. Pre televíziu napísal satiricky ladené veselohry (Upratovanie, 1983; Smútok na rukáve, 1983) a psychologické hry (Vzdialený hlas kukučky, 1980).

Jeho debutom je hra Priehrady (1960). Za hru Ultimátum (1974), ktorú napísal na podporu normalizačných procesov po udalostiach z roku 1968, získal v roku 1975 hlavnú cenu na Festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v Piešťanoch. Bola prvou slovenskou stereofónne vysielanou rozhlasovou hrou.

Niekoľko jeho hier (Všade žijú ľudia, Asfaltový had, Ultimátum a i.) bolo preložených do maďarčiny, poľštiny, ukrajinčiny a švédčiny. Taktiež prekladal hry z ruštiny, poľštiny, francúzštiny a češtiny.

Ako dramaturg v Košiciach vyhľadával nových autorov z východoslovenského regiónu a uvádzal ich hry. Dramaturgicky sa podieľal na viac ako štyristo päťdesiatich hrách. Zároveň pôsobil ako člen literárnych porôt a dlhé roky viedol v Krajskej knižnici v Košiciach Literárnoumelecký klub.

K. J. bol členom ZSS (Zväz slovenských skladateľov) a ZSDU (Zväz slovenských dramatických umelcov). Počas svojho života získal viacero umeleckých cien a diplomov, napríklad v roku 1966 ocenenie vzorný pracovník Československého rozhlasu, v roku 1975 vzorný pracovník kultúry, Cenu ZSDU za rozhlasovú tvorbu 1980, 1984 Cenu A. Zápotockého.