V roku 1960 absolvoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Trnave a od roku 1961 študoval herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. V rokoch 1964 – 1969 vyštudoval učiteľstvo, kombináciu slovenský a ruský jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Medzi rokmi 1970 – 1980 učil na strednej všeobecnovzdelávacej škole v Trnave (dnes Gymnázium Jána Hollého). Popri pedagogickej činnosti pripravoval scénické večery poézie a malých javiskových foriem. Bol členom amatérskeho súboru Vysokoškolák, kde spolu s vedúcim tohto súboru J. Farkašom pripravil niekoľkých inscenácií (Jednotkári, Krvavý kvet). V tom čase publikoval články v lokálnych časopisoch Trnavský hlas či Kultúra a život Trnavy. Od vzniku Divadla pre deti a mládež v Trnave zameral svoju publikačnú činnosť najmä na tvorbu J. Nvotu a B. Uhlára, ktorí tento súbor režijne profilovali.

Od začiatku roka 1980 nastúpil ako redaktor do časopisu Javisko, kde pracoval pod vedením šéfredaktora V. Štefka. Pre Javisko písal prevažne recenzie na odborné publikácie, správy z návštev zahraničných hostí či z pracovných stretnutí a reportáže z ochotníckych divadelných prehliadok. V Javisku pôsobil do marca 1984.

V roku 1984 publikoval v časopise Film a divadlo recenziu k inscenácii Cenciovci z Divadla Andreja Bagara v Nitre. Recenzia vyšla na dvojstrane spolu s recenziou S. Vrbku na tú istú inscenáciu. V tom istom roku sa stal členom redakcie časopisu Film a divadlo, neskôr dokonca zástupcom šéfredaktora M. Procházku. Aj v tomto časopise M. J. písal spočiatku hlavne správy, rozhovory a reportáže z divadelných predstavení, festivalov a konferencií. Zaujímavým vybočením z divadelnej publicistiky bol napríklad profilový článok o režisérovi B. Uhlárovi či séria divadelných kritík na inscenácie Divadla Slovenského národného povstania v Martine medzi rokmi 1986 – 1987.

Popri práci v divadelných redakciách publikoval M. J. divadelné kritiky v Smene a v Pravde a literárne kritiky v rôznych literárnych časopisoch. Venoval sa prevažne profesionálnym divadlám z Nitry, Trnavy a Bratislavy.

Po odchode z redakcie časopisu Film a divadlo učil na viacerých stredných odborných školách a ako externý pedagóg na Katedre slovenského jazyka Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, kde viedol seminár teórie literatúry a kurz pre začínajúcich autorov.

Po Nežnej revolúcii publikoval v krajskom denníku Trnavský hlas články o inscenáciách Divadla Jána Palárika v Trnave, Divadla DISK a Túlavého divadla, ktoré založili bývalí členovia súboru DJP. Vybrané inscenácie recenzoval aj v denníkoch Národná obroda a neskôr v Sme. Popri divadelnej publicistike sa venoval aj literárnej kritike v časopisoch Slovenské pohľady, Knižná revue a Romboid. Humoristické príspevky publikoval v Literárnom týždenníku.

Knižne debutoval satirickou zbierkou Epigramy a iné frivolnosti (2006), na ktorú neskôr nadviazal knihami Pálenica humoru (2008) a Euroaforizmy (2009). Odbornú publikáciu o divadle či literatúre M. J. doteraz nevydal.

V marci 2009 založil spoločne so svojou manželkou E. Jarábkovou-Chabadovou, V. Haringom a M. Mrvom pri Knižnici Juraja Fándlyho v Trnave literárny klub Fórum humoristov. Hneď v roku 2010 sa myšlienkovo a generačne spriaznené Fórum humoristov so svojou inscenáciou Trnafské rodinné balenie dostalo do programu festivalu Kremnické gagy. Od roku 2010 do roku 2015 pravidelne publikoval poviedky a aforizmy v elektronickom klubovom zborníku Humor_zasínač.sk. Pod hlavičkou Fóra humoristov vydal M. J. aj svoju zatiaľ poslednú zbierku aforizmov Rodinné balenie (2013).