Vlastným menom Ivan Jerábek, zväčša však písal pod pseudonymom Ivan Bonko. Patril k prvým absolventom Vysokej obchodnej školy v Bratislave, dnešnej Ekonomickej univerzity. Po ukončení štúdií v roku 1944 sa zamestnal najprv ako redaktor časopisu Šibeničky (1946), aby krátko nato prešiel do Obrany ľudu (1947 – 1951). V ďalších rokoch pokračoval v novinárskej kariére v periodiku Svet socializmu (1952 – 1956), kde bol krátky čas aj šéfredaktorom (1954 – 1955). Z teatrologického pohľadu rozhodujúce obdobie v jeho živote predstavujú roky 1957 až 1970 a jeho pôsobenie v časopise Film a divadlo, ktorý spočiatku viedol ako jeho šéfredaktor (až do roku 1961). V nasledujúcej necelej dekáde zmenil klasické novinárske prostredie za priestor rozhlasového éteru ako zamestnanec bratislavského štúdia Československého rozhlasu (1970 – 1977). Z toho približne prvých päť rokov – do roku 1974 – pôsobil ako stály zahraničný spravodajca v Bonne. K písanej žurnalistike sa vrátil ako vedúci redaktor časopisu Výtvarný život, a to v rokoch 1977 až 1985.

Venoval sa vo všeobecnosti kultúrnej publicistike, predovšetkým z filmovej a výtvarnej sféry. Svoje texty uverejňoval najmä periodikách Ľud, Pravda, Nedeľná Pravda, Nové slovo, Bojovník, Hlas ľudu, v bratislavskom Večerníku, v už spomínanom dvojtýždenníku Film a divadlo, mesačníku Výtvarníctvo – fotografia – film, ale aj v Hudobnom živote či v Romboide. Ako novinár bol pred Novembrom ´89 konformný voči socialistickej ideológii, čo sa prejavovalo tak vo výbere tém a ich spracovaní, ako aj v orientácii na sovietsku filmovú produkciu. Na začiatku päťdesiatych rokov 20. storočia v našej divadelnej kultúre aktívne a razantne presadzoval socialistický realizmus. Neostal však len pri tom. Na základe jednostranných ideologických kritérií odsúdil dramatickú tvorbu P. Karvaša, Š. Králika, J. Barča-Ivana či L. Laholu. Potom od konca sedemdesiatych rokov sa už prakticky celú dekádu až do revolúcie konštantne programovo venoval písaniu o Slovenskom národnom povstaní. Túto tému reflektoval predovšetkým vo svete filmu a televízie, dopĺňal ju i článkami z oblasti výtvarného umenia (maliarstva i sochárstva), prienik týchto umení našiel pri filmovom plagáte. Po zmene režimu v roku 1989 svoje texty uverejňoval napríklad v Slovenskej republike a Literárnom týždenníku.

Je autorom viac než štyroch stoviek publicistických textov. Okrem kritickej a recenzentskej činnosti, čo tvorilo centrum jeho písania, veľký priestor venoval aj reportážam z filmových festivalov. Do portfólia jeho žurnalistickej tvorby patria aj príležitostné články, komentáre a i. Bol autorom recenzentských posudkov literárnych scenárov pred potenciálnou realizáciou filmového scenára.