Univerzitné štúdiá absolvoval na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave v roku 1957. V  roku 1982 obhájil aj rigoróznu prácu z pedagogiky (PaedDr.). Jeho prvým zamestnaním hneď po škole bolo miesto hudobného redaktora v Československom rozhlase v Bratislave, kde zotrval až do roku 1964, keď sa stal na viac než štyri roky redaktorom denníka Smena. V profesionálnej kariére pokračoval ako riaditeľ Slovkoncertu (1968 – 1970), resp. pracovník Československej televízie a Slovartu (1970 – 1972). Bol zakladajúcim redaktorom revue Hudobný život a jeho prvým šéfredaktorom (1969 – 1972). Po čase redakciu tohto časopisu viedol opäť (1988 – 1998). Medzitým bol v rokoch 1972 až 1983 šéfredaktorom jediného slovenského hudobného, distribučného a licenčného vydavateľstva OPUS v Bratislave. Nasledujúce obdobie patrí k vrcholom jeho tvorivého profesionálneho života, keď v rokoch 1983 až 1988 pôsobil ako umelecký šéf opery Slovenského národného divadla v Bratislave. Medzi jeho priority patrilo vytváranie dramaturgických plánov s výhľadom na nasledujúcich päť sezón a s uvádzaním svetového a moderného repertoáru. Dôraz kládol aj na kvalitnú úroveň repríz operných predstavení, čo chcel docieliť pomocou viacnásobného obsadzovania jednotlivých rol. Navyše sa snažil sústavne dopĺňať súbor mladými umeleckými akvizíciami a poskytovať priestor i štipendistom hudobného fondu. Kritika od začiatku oceňovala navýšenie počtu premiér, uvádzanie aj domácich operných titulov a celkovú invenčnosť pri uplatňovaní nových inscenačných postupov pri klasických slovenských i svetových operných dielach. Rozmach zaznamenala aj zájazdová činnosť opery po európskych operných scénach. Okrem toho bol stálym externým spolupracovníkom hudobného vysielania Slovenského rozhlasu, pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a členom porôt medzinárodných súťaží.

V období od ukončenia vysokoškolských štúdií až do smrti vyvíjal bohatú publicistickú činnosť okrem Hudobného života aj v rozličných denníkoch a odborných časopisoch, napr. Slovenská hudba, Slovenské divadlo, Film a divadlo, Hudební rozhledy, Ľudová tvorivosť, Pravda, Práca, Smena, Ľud, Večerník atď. Venoval sa aktuálnym problémom slovenského (ale príležitostne aj českého) hudobného života, hodnotil súdobú hudobnú tvorbu a jej interpretáciu so špeciálnym záberom na opernú tvorbu. Okrem operných a operetných recenzií je autorom niekoľkých stoviek článkov o osobnostiach hudobného života, tak k ich jubileám, ako i úmrtiam, textov z domácich aj zahraničných hudobných festivalov, recenzií hudobných nahrávok a i.

V článku Aktuálne problémy hudobnej kritiky a publicistiky (Hudobný život, 1993) uvažuje nad tým, prečo sa kritika a publicistika dostali na najnižší stupeň spoločenského a hodnotového rebríčka. Hovorí o dvoch príčinách, a to o vedomom odsúvaní kritiky z nadradenosti tvorivej, interpretačnej a hudobno-vednej profesie na okrajovú činnosť, pretože o skutočnú kritiku nikto nemal záujem. Druhou príčinou je pasivita, nedostatočná aktivita a húževnatosť samotnej hudobnej kritiky a jej vlastné chyby z rokov totalitného režimu a jeho schematizmu. Autor vyzýval k odvahe prevziať morálnu zodpovednosť za hodnotenie tvorby, interpretačného umenia, hudobnej vedy, pedagogiky a vôbec všetkého hudobno-umeleckého diania. Hudobnú kritiku vyhlasuje za zrkadlo doby, odraz udalostí, tlmočníka, hodnotiteľa a sprostredkovateľa hodnôt. Žiada prinavrátiť jej rovnocenné postavenie – partnerstvo s tvorivými a vednými disciplínami, pretože aj kritika a publicistika je zvrchovane nezávislá, tvorivá a slobodná činnosť. Je výsledkom vzdelanosti a osobnej tvorivosti jedinca, ktorý sa podujíma na úlohu svedka dejinného procesu. Akcentuje kvalitu kritickej a publicistickej činnosti v rámci skutočnej slobody prejavu a koniec časov posluhovania a servilnosti.

Bol vedúcim autorského kolektívu a zároveň spoluautorom Malej encyklopédie hudby (1969). Okrem toho bol i spoluautorom Malej encyklopédie filmu (1974). Predstavil sa aj ako autor monografií o slávnych interpretoch hudby, ako napr. o M. Callasovej, E. Gilelsovi, S. Richterovi, D. Oistrachovi. V roku 1995 dostal od Hudobného fondu Cenu Jozefa Kresánka za celoživotnú kritickú a redaktorskú aktivitu.