Otec Š. K. Miloslav Krčméry bol evanjelickým farárom a jeho starý otec August Horislav Krčméry bol štúrovcom a riaditeľom prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Manželka Hela Krčméryová, spisovateľka. Dcéra Jela Krčméry-Vrteľová, operná sólistka, dramaturgička a prekladateľka operných libriet. Syn Ivan Krčméry, novinár a prekladateľ.
Základnú školu začal Š. K. navštevovať v Jasenovej (1899) a dokončil ju v Bratislave (1903). V štúdiách následne pokračoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1903 – 1907), evanjelickom lýceu v Bratislave (1911 – 1915) a teologickej akadémii v Bratislave (1915 – 1916). V roku 1920 absolvoval ročný študijný pobyt v Paríži (spolu s manželkou). Prednášky z literárnej histórie a doktorandské rigorózne skúšky (PhDr.) absolvoval na Karlovej univerzite v Prahe (1930). Kaplánom bol v Krajnom (1917 – 1918), v poslednom roku aj v Bratislave. Po spoločensko-politických zmenách v roku 1918 sa stal redaktorom Národných novín a tajomníkom obnovenej Matice slovenskej v Martine (1919 – 1932). Z pracovnej činnosti ho vyradila choroba. Liečil sa v Jeseníkoch a na Orave (1932), ako aj v Ženeve (1933). Vo chvíľach zdravého vedomia študoval a pracoval v Slovanskom seminári v Prahe (1933 – 1934). Rok žil v Bratislave a potom sa liečil v Nitre (1936 – 1943), následne znova v Martine (1944 – 1947) a v Bratislave (1947 – 1949). Od roku 1949 sa liečil v Pezinku, kde aj zomrel.
Kritické pôsobenie Š. K. v oblasti divadla sa vzťahovalo na dramatické predlohy slovenských i zahraničných autorov a na ľudové i ochotnícke bábkové divadlo, ako aj na jazykový prejav profesionálnych hercov. Počas prvých rokov svojho profesijného pôsobenia bol činný aj v Slovenskej národnej strane, ale po nástupe za tajomníka Matice slovenskej zostal nestranícky v zmysle vtedajších zásad tejto národnej ustanovizne. Jeho základnou orientáciou bola literatúra a celá národná kultúra.
Po roku 1918 vyvinul ako literárny historik a kritik mimoriadnu aktivitu pri podnecovaní slovenskej kultúry, sledujúci vo svojich štúdiách nielen literatúru, ale aj divadlo. V rámci matičnej aktivity inicioval divadelnú tvorbu, a to nielen ochotnícku, ale ako člen výboru Družstva Slovenského národného divadla za Maticu slovenskú aj profesionálnu. Publikoval od roku 1913 vo viacerých časopisoch (Dennica, Živena, Cirkevné listy, Národné noviny, Nový rod, Mladé Slovensko a i.). Bol redaktorom prvých slovenských divadelných časopisov Slovenský ochotník (1925 – 1927) a Naše divadlo (1928 – 1929). V rokoch 1922 –1932 bol redaktorom Slovenských pohľadov. Venoval sa šíreniu vedomostí o českom a svetovom divadle, najmä francúzskom a nemeckom. Zaoberal sa kľúčovými osobnosťami, ako boli W. Shakespeare, J. W. Goethe, H. Ibsen, A. P. Čechov. Písal tiež o J. G. Tajovskom, F. Urbánkovi, VHV a I. Stodolovi. S týmito autormi bol aj v osobnom korešpondenčnom styku. Š. K. má podiel na tom, že dramatické texty a divadlo nezostali bokom v našom kultúrnom živote. Prekladal z maďarčiny, francúzštiny, nemčiny a slovanských jazykov (vrátane dramatických textov A. P. Čechova, O. Wilda).
Počas liečebného pobytu v Nitre skladal hudbu do opier a spevohier. Sám hral divadlo ako študent v Bratislave a v Slovenskom spevokole v Martine. V decembri 1918 účinkoval v dvoch scénach vlastnej báje Tisíc rokov, pričom v dráme Herodes a Herodias stvárnil Herodesa.
Bol členom Divadelného odboru Slovenského spevokolu v Martine (1919 – 1929), ako aj jeho podpredsedom (1924 – 1929). Ovplyvňoval tu najmä dramaturgiu. Na zasadnutí Výboru Matice slovenskej 16. marca 1922 navrhol zriadiť Ústredie slovenských ochotníckych divadiel. Po jeho založení sa stal jeho spolupracovníkom – najmä ako prednášateľ na celoslovenských ochotníckych súťažiach (uskutočňovaných v Martine od roku 1923) o jazykových otázkach herca.
Bábkovému divadlu sa venoval v celoživotnom rozsahu od mladosti a aj v čase choroby. Patril medzi prvých intelektuálov, ktorí sa zaoberali týmto druhom a písali o ňom. Ich práce zostali jedinou stopou o týchto úsiliach.
Spolupracoval s výtvarníkom českého pôvodu J. Vodrážkom, spoluzakladateľom Bábkového divadla Matice slovenskej, Sokola a Červeného kríža. O predstaveniach písal aj kritiky, hoci nepodpísané. Sám napísal bábkové hry Spev škovránka (1930), Bača a šarkan (asi 1937) a v rukopise zostalo množstvo pokusov o väčšie i menšie dramatické útvary: Turecký svet, Matúš a Donč, Cézar či Ježiš, Šuhajko luterán a mnoho ďalších.
Š. K. sa zaoberal vedou i tvorbou. Ako jeden z prvých syntetizoval vývin slovenskej literatúry (Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti, 1920; Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry, 1943 a Dejiny slovenskej literatúry, 1976). V spomínaných prácach reflektoval aj divadelné predlohy. Bol autorom niekoľkých básnických zbierok (Keď sa sloboda rodila, 1920; Herbárium, 1929; Piesne a balady, 1930; Slovo čisté, 1932; Pozdrav odmlčaného básnika, 1944). Venoval sa aj umeleckému prednesu (v roku 1929 navrhol prvú súťaž v deklamácii v Liptovskom Trnovci), hudbe (skladal piesne i libretá do operiet i opery), zaoberal sa širšie estetikou a všetkými umeleckými druhmi od folklóru počnúc, písal verše i prózu.
Výberová bibliografia autora:
KRČMÉRY, Štefan. Tisíc rokov : báj vo dvoch scénach. In Národné noviny, 1919, roč. 50, č. 1, s. 2 – 3. Pokračovanie v čísle 4 a 12.
KRČMÉRY, Štefan. Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti. 2. dopl. vyd. Turč. Sv. Martin : KÚS, 1921. 109 s.
KRČMÉRY, Štefan. Slovenskému národnému divadlu. In Národné noviny, 1921, roč. 52, č. 203, s. 1.
KRČMÉRY, Štefan. Reč Štefana Krčméryho, tajomníka Matice slovenskej pri odhalení pamätnej dosky Štefana Marka Daxnera v Tisovci dňa 8. okt. 1922. In Gemer-Malohont, 1922, roč. 4, č. 42, s. 2 – 3.
KRČMÉRY, Štefan. Petőfi a Madách. In Slovenské pohľady, 1922, roč. 38, č. 12, s. 716 – 718.
KRČMÉRY, Štefan. Tri méty v Hviezdoslavovej tvorbe. In Slovenský denník, 1922, roč. 5, č. 134, s. 6.
SOCHÁŇ, Pavel – KRČMÉRY, Štefan. Z Ústredia slovenských ochotníckych divadiel. In Národné noviny, 1922, roč. 53, č. 53, s. 4.
KRČMÉRY, Štefan. O parížskych divadlách. In Slovenské pohľady, 1922, roč. 38, č. 6 – 8, s. 455 – 458.
KRČMÉRY, Štefan. Divadelný rok v Nemecku. In Slovenské pohľady, 1922, roč. 38, č. 6 – 8, s. 458 – 459.
KRČMÉRY, Štefan. František Stražan † : (správa o smrti dvadsaťročného syna v Martine). In Hlásnik, 7. 4. 1922, roč. 3, č. 14, s. 3.
KRČMÉRY, Štefan. Valná hromada družstva Slovenského Národného divadla. In Bratislavské noviny, 1923, roč. 2, č. 224, s. 2.
KRČMÉRY, Štefan. Výsledok súbehu na divadelné hry. In Slovenské pohľady, 1923, roč. 39, č. 3, s. 189 – 191.
KRČMÉRY, Štefan. Smrť Ďurka Langsfelda: dráma v troch dejstvách : napísal Jozef Gregor Tajovský. In Slovenské pohľady, 1923, roč. 39, č, 4, s. 255.
KRČMÉRY, Štefan. Sjazd slovenských ochotníckych divadiel. In Slovenské pohľady, 1923, roč. 39, č. 11, s. 675 – 676.
KRČMÉRY, Štefan. Divadelný rok v Nemecku. In Slovenské pohľady, 1923, roč. 39, č. 6 – 8, s. 475 – 477.
KRČMÉRY, Štefan. Dvadsiati chlapi z Podkarpatskej Rusi : (vakácie 1924). In Živena, 1924, roč. 14, č. 10 – 11, s. 205.
KRČMÉRY, Štefan. Poznámky o sjazde slovenských ochotníckych divadiel. In Slovenské pohľady, 1924, roč. 40, č. 11 – 12, s. 757 – 759.
KRČMÉRY, Štefan. Zdenko Novák: Divadelná príručka. In Slovenské pohľady, 1924, roč. 40, č. 11 – 12, s. 767.
KRČMÉRY, Štefan. Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. In Národné noviny, 1925, roč. 56, č. 89, s. 4 – 6.
KRČMÉRY, Štefan. Gašpar Fejérpataky-Belopotocký : reč Štefana Krčméryho, tajomníka Matice Slovenskej ... . In Slovenský remeselník a obchodník, 1925, roč. 7, č. 44, s. 4 – 5. Dokončenie v čísle 45.
KRČMÉRY, Štefan. Dve nové úpravy Chalupkovho Kocúrkova. In Slovenské pohľady, 1925, roč. 41, č. 10, s. 646 – 648.
KRČMÉRY, Štefan. Súbeh na slovenskú operu : (predĺženie termínu). In Národné noviny, 1925, roč. 56, č. 6, s. 4.
KRČMÉRY, Štefan. Naše tohoročné sjazdy. In Slovenský ochotník, 1925, roč.1, č. 1, s. 5 – 6.
KRČMÉRY, Štefan. Niekoľko slov ... (inc.). In Slovenské pohľady, 1925, roč. 41, č. 12, s. 758 – 759.
KRČMÉRY, Štefan. Vydania Jozefa Gašparíka. In Slovenské pohľady, 1925, roč. 41, č. 6 – 8, s. 520.
KRČMÉRY, Štefan. O možnostiach rozvoja slovenskej literatúry. In Slovenské pohľady, 1926, roč. 42, č. 1 – 2, s. 92 – 96.
KRČMÉRY, Štefan. Naši divadelní ochotníci. In Slovenské pohľady, 1926, roč. 42, č. 11, s. 684 – 686.
KRČMÉRY, Štefan. Kapitola o deklamácii. In Slovenský ochotník, 1926, roč. 2, č. 8, s. 114 – 116. Pokračovanie v čísle 10/1926 a 3/1927.
KRČMÉRY, Štefan. Loutkové divadlo MS, Červeného kríža a Sokola. In Slovenské noviny, 12. 12. 1927, roč. 6, č. 5, s. 2.
KRČMÉRY, Štefan. Vzorné lútkové divadlo v Turč. Sv. Martine. In Hlásnik, 28. 1. 1927, roč. 8, s. 3.
KRČMÉRY, Štefan. Lútkové divadlo MS : (hra na Mikuláša). In Hlásnik, 16. 12. 1927, roč. 8, s. 2.
KRČMÉRY, Štefan. Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, 1794 – 1874: Vlastný životopis (po rok 1850). In Slovenské pohľady, 1927, roč. 43, č. 1 – 2, s. 121.
KRČMÉRY, Štefan. Naše divadelné závody. In Slovenský ochotník, 1927, roč. 3, č. 9, s. 130 – 137.
KRČMÉRY, Štefan. Revolučná scéna v „Tragédii človeka“. In Slovenské pohľady, 1927, roč. 43, č. 1 – 2, s. 110 – 114.
KRČMÉRY, Štefan. Literárne súvislosti : (Milton – Leibnitz – Doležal – Madách) : (Byron – Vajanský). In Sborník Matice slovenskej, 1928, roč. 6, č. 1, s. 1 – 10.
KRČMÉRY, Štefan. Za Zdenkom Novákom. In Naše divadlo, 1928, roč. 1, č. 4 – 6, s. 31 – 34.
KRČMÉRY, Štefan. Ferko Urbánek : (na sedemdesiatku). In Slovenské pohľady, 1928, roč. 44, č. 6 – 8, s. 430 – 431.
KRČMÉRY, Štefan. Náš jubilejný sjazd. In Naše divadlo, 1928, roč. 1, č. 7 – 10, s. 57 – 65.
KRČMÉRY, Štefan. Šiesty sjazd slovenských ochotníckych divadiel. In Slovenské pohľady, 1929, roč. 45, č. 11, s. 703 – 704.
KRČMÉRY, Štefan. Spev škovránka : detské divadielko. Turč. Sv. Martin : Čsl. Červený kríž, divízia, [1930]. 19 s.
KRČMÉRY, Štefan. Poklona V. Kr. Blahníkovi. In Naše divadlo, 1930, roč. 3, č. 6, s. 80 – 81.
KRČMÉRY, Štefan. Náš siedmy sjazd, kurz a závody. In Naše divadlo, 1930, roč. 3, č. 8, s. 113 – 120.
KRČMÉRY, Štefan. Zápas divadla s filmom. In Naše divadlo, 1931, roč. 4, č. 4, s. 50 – 53.
KRČMÉRY, Štefan. Slovo – gesto – mimika. In Naše divadlo, 1931, roč. 4, č. 7, s. 94 – 95.
KRČMÉRY, Štefan. O melódii slovenského vokatívu. In Sborník Matice slovenskej, 1932, roč. 10, č. 1 – 4, s. 122 – 124.
KRČMÉRY, Štefan. Pamiatke Goetheho. In Slovenské pohľady, 1932, roč. 48, č. 2 – 3, s. 134 – 139.
KRČMÉRY, Štefan. Melódie vety a prízvuk v slovenčine. In Slovenské pohľady, 1932, roč. 48, č. 7 – 8, s. 274 – 289.
KRČMÉRY, Štefan. O slovenskom chodení s Betlehemom. In Sborník Matice slovenskej, 1933 – 1934, roč. 11 – 12, č. 1 – 8, s. 85 – 110.
KRČMÉRY, Štefan. Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Sväzok prvý. Turč. Sv. Martin : Matica slovenská, 1943. 227 s.
KRČMÉRY, Štefan. Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry. Sväzok druhý. Turč. Sv. Martin : Matica slovenská, 1943. 246 s.
KRČMÉRY, Štefan. Na 20. výročie ÚSOD. In Naše divadlo, 1942, roč. 14, č. 10, s. 147 – 148.
KRČMÉRY, Štefan. Herodes a Herodias. In Tvorba, 1944, roč. 4, č. 9 – 10, s. 152.
KRČMÉRY, Štefan. O Maximovi Gorkom. In Hlásnik, 1946, roč. 2, č. 21, s. 7.
KRČMÉRY, Štefan. Mária Oľga Horváthová. In Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti, 1947, roč. 37 – 38, s. 1 – 2.
KRČMÉRY, Štefan. Marína Oľga Horváthová. In Naše divadlo, 1947, roč. 18, č. 9 – 10, s. 209 – 210.
KRČMÉRY, Štefan. Výber z diela II. : (preklady poézie a drám). Pripravil Pavel Bunčák a Gabriel Rapoš, spolupracovala Jela Krčméry-Vrteľová. Bratislava : SVKL, 1954. 270 s.
KRČMÉRY, Štefan. Výber z diela VI. : (články a úvahy z estetiky a poetiky). Poznámky a registre spracoval Milan Štúrovec. Bratislava : Tatran, 1973. 274 s.
KRČMÉRY, Štefan. Bača a šarkan. Úprava Mišo K. Adamov. Bratislava : LITA, 1982. 27 s.
Výberová literatúra o autorovi:
LEHUTA, Emil. Neobjavený divadelník. In Ľud, 4. 1. 1958, roč. 11, č. 4, s. 4.
BREZINA, Ján. K otázke vzťahu Štefana Krčméryho k divadlu : (Krčméryho neznáma dramatická báseň „Caesar či Ježiš“). In Slovenské divadlo, 1958, roč. 6, č. 3, s. 204 – 208.
KOVÁČ, Mišo A. Štefan Krčméry – bábkar. In Javisko, 1982, roč. 14, č. 12, s. 690 – 691.
KOVÁČ, Mišo A. Štefan Krčméry – divadelník. In Biografické štúdie 21. Martin : Matica slovenská, 1984, s. 64 – 71.
ČAVOJSKÝ, Ladislav. Viac udivujúci než divný storočný Krčméry. In Javisko, 1993, roč. 25, č. 1, s. 44 – 45.
Personálna bibliografia Štefana Krčméryho. Spracoval Andrej Halaša. In Biografické štúdie 5. Zostavil Š. Valentovič. Martin : Matica slovenská, 1974, s. 309 – 352.
KLEMENTIS, Eugen. Vzájomné listy Vladimíra Hurbana Vladimírova a Štefana Krčméryho. In Literárny archív 1966. Martin : Matica slovenská, 1966, s. 69 – 128.
BALÁŽ, Anton. Povieš slovo čisté : (z pripravovaného románu o Štefanovi Krčmérym). In Slovenské pohľady, 2017, roč. IV. + 133, č. 3, s. 24 – 43.
SLIACKY, Ondrej. „Vzdelávať srdce“ : účasť českých pedagógov pri utváraní slovenskej detskej literárnej kultúry. In Myšlienkové toposy literatury v česko-slovenských souvislostech. Brno : Tribun EU s. r. o. , 2014, s. 185 – 193. ISBN 978-80-263-0738-9.
POSPÍŠIL, Ivo. Neznámy Štefan Krčméry a česko-slovenské vzťahy. In Slovenské pohľady, 2008, roč. IV. + 124, č. 2, s. 145 – 147.
VANOVIČ, Július. Turčiansky sv. Martin – Štefan Krčméry – Provence. In Slovenské pohľady, 2001, roč. IV. + 117, č. 10, s. 49 – 55.
BRTÁŇ, Rudo. „Ilegálne“, paralelné Slovenské pohľady Štefana Krčméryho. In Slovenské pohľady, 1996, roč. IV. + 112, č. 11, s. 116 – 118.
KRČMÉRYOVÁ, Helena. Puknuté husle. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1967. 165 s.
Biografické štúdie 5. Zostavil Š. Valentovič. Martin : Matica slovenská, 1974. 365 s. Zborník príspevkov, spomienok a materiálov o Štefanovi Krčmérym.
MAŤOVČÍK, Augustín. Slovo čisté : život a dielo Štefana Krčméryho v dokumentoch. Martin : Osveta, 1979. 203 s.
Publikované v roku 2020.
