KRIŽKA, Alexander
* 26. 2. 1903 Ružomberok – † 9. 12. 1955 Košice
spisovateľ, pedagóg, prekladateľ, režisér, dramaturg
Pseudonymy/šifry: Alex Križka, John Thomson, Ypsilon, A. K., ak., AK31, Dr. A. K., Ka., R.

Ľudovú školu i miestne gymnázium vychodil v Ružomberku. Vysokoškolské štúdiá absolvoval na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Ďalší rok strávil štúdiami na Sorbone a Vysokej škole sociálnych vied v Paríži. Svoje spomienky na toto obdobie najprv publikoval v košickej tlači, potom ich vydal knižne (V Paríži 1925 – 26, 1927), samostatnú kapitolu v nej venuje parížskym divadlám. Neskôr ukončil Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský učiteľ na gymnáziách v Prešove a Košiciach. Bol redaktorom Slovenského denníka v Prahe, časopisov Vatra, resp. Šariš. Počas Slovenského národného povstania pôsobil v Spravodajskej agentúre Slovenska v Banskej Bystrici. Pracoval ako štátny úradník v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach.

Bol členom literárneho a umeleckého spolku Svojeť, spoluzakladal Voľné združenie študentov socialistov zo Slovenska a avantgardnú skupinu DAV (vylúčený už v roku 1925). Prispieval do Robotníckych novín, Svojeti, Nového rodu, Mladého Slovenska, Slovenského východu, Elánu a Nášho divadla.

Vo svojej stati Myšlienky o podstate drámy (1927) tvrdí, že dráma napodobňuje život ako ostatné umenia okrem hudby a staviteľstva. A ešte v nej aj človek napodobňuje človeka. V článku Príčina stagnácie slovenskej drámy (1923) spolu s Ľ. Obtulovičom hovorí, že na Slovensku problém drámy vyplýva z nedostatku „centrifugálnosti mestskej kultúry a moderného veľkého divadla“.1 Korene tejto krízy autori vidia v tom, že v predchádzajúcom storočí v slovenskej dramatickej spisbe nenašli ozvenu témy ako náboženská kríza, sociálna otázka, robotníctvo, úpadok meštianstva, ženská otázka a i. Podiel viny dávali aj situácii svetovej drámy toho obdobia.

A. K. bol v Košiciach tajomníkom Divadelného združenia, v tejto oblasti sa ďalej angažoval ako riaditeľ, režisér a dramaturg ochotníckych divadelných skupín v Košiciach a Prešove (napr. Jánošíkova družina). Za zmienku stojí spojenie troch prešovských ochotníckych súborov (spolu osemdesiat hercov) pri premiére Tajovského náročnej, no podstatne skrátenej Smrti Ďurka Langsfelda (1930, réžia A. Križka – L. Horký). Osobne si ako režisér cenil uvedenie hry W. Haeketa Prípad detektíva Greya s Miestnym odborom Matice slovenskej v Prešove. V rokoch 1924 – 1928 redigoval činohernú časť divadelnej revue Za oponou, vo svojej publicistike sa v časopisoch a denníkoch zameriaval predovšetkým na vtedy vzniknuvšie Východoslovenské národné divadlo v Košiciach. V tridsiatych rokoch 20. storočia sa stal známym ako autor prednášok o literatúre a divadle v košickom Radiojournale. Prekladal dramatické diela z francúzskeho a talianskeho jazyka, v prípade potreby ich upravoval pre ochotnícku scénu.

  1. KRIŽKA, A. – OBTULOVIČ, Ľ. Príčina stagnácie slovenskej drámy, 1922, s. 42.

Výberová bibliografia autora:

KRIŽKA, A. – OBTULOVIČ, Ľ. Príčina stagnácie slovenského dramatu. In Mladé Slovensko, december 1922, roč. 5, č. 2, s. 41 – 43.

KRIŽKA, Alex. Myšlienky o podstate drámy. In Slovenské pohľady, 1927, roč. 43, č. 12, s. 821 – 824.

KRIŽKA, Alexander. V Paríži 1925 – 26. Košice : Vlastným nákladom, 1927. 135 s.

KRIŽKA, Alexander. Smutný chlapec : drobná próza. Košice : Slovenský východ, 1928. 125 s. 

DE BENEDETTI, Aldo. Ona ho vraj nepozná! : veselohra v troch dejstvách. Preložil Alex Križka. Žilina : O. Trávniček, 1938. 114 s.

Výberová literatúra o autorovi:

Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. III. zväzok, K – L. Martin : Matica slovenská, 1989, s. 266. ISBN 80-7090-019-9.

Matúš Marcinčin
Skip to content