Na konzervatóriu v Košiciach, s ktorým neskôr spojila celý svoj profesionálny život, študovala u profesorky M. Reiterovej hru na klavíri a u profesorky M. Potemrovej dejiny hudby (1965). V období rokov 1964 – 1977 bola zamestnaná ako pedagogička na Ľudovej škole umenia v Košiciach, kde okrem vyučovania hry na klavíri, na zobcovej flaute a korepetícií iniciovala aj založenie nového študijného odboru hra na flaute. V tomto čase začala externé štúdium hudobnej vedy a etnografie na Filozofickej fakulte Univerzity J. E. Purkyně v Brne, ktoré absolvovala záverečnou prácou Hudobné divadlo v Košiciach 1945 – 1979 (1980). Vo vednom odbore dejiny hudby získala v roku 1982 na brnianskej univerzite po rigoróznom konaní aj titul doktorky filozofie.

Históriu opery Štátneho divadla Košice začala skúmať pod vedením M. Potemrovej už počas štúdia na štátnom konzervatóriu, kde sa neskôr zamestnala ako učiteľka. Tu sa zaoberala výučbou predovšetkým hudobnoteoretických predmetov so špecializáciou na dejiny hudby, ale aj dejiny divadla, spev a vedenie hudobno-estetického seminára (1976 – 2011). Patrila k vedúcim osobnostiam pedagogického zboru. Na Konzervatóriu Jozefa Adamoviča v Košiciach učila ešte v rokoch 2012 – 2015 hudobnú estetiku. Vedie Kruh priateľov umenia pri Štátnej filharmónii Košice. Spolupracuje s košickým štúdiom Slovenského rozhlasu, ktorého minulosť zároveň i skúma.

V oblasti vedeckého bádania sa prezentovala ako autorka viacerých hesiel v Encyklopédii dramatických umení Slovenska (1989, 1990). Okrem toho sa podieľala na štátnej výskumnej úlohe Opera v Košiciach 1948 – 1985 pod gesciou Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Špecializovala sa na dejiny košickej opery v rokoch 1948 – 1965, resp. košickej operety v období rokov 1948 – 1979. V týchto súvislostiach vypracovala viacero odborných referátov, ktoré odzneli na rôznych konferenciách a seminároch, a to napríklad: Reflexie k vzniku a vývoju operného súboru v Košiciach od r. 1945, Hudobné divadlo na východnom Slovensku, Humor a hudobno-zábavné divadlo, Július Ivan Hemerka v kontexte vývoja slovenskej operety, Opera, opereta a vokálne umenie v hudobnom vysielaní z Košíc po roku 1945, Dusíkovo hudobno-dramatické dielo vo východoslovenských divadlách atď. Na odbornom seminári Slovenskej akadémie vied venovanom problematike hudobnej kritiky predniesla v Žiline v apríli 1995 referát Miesto umeleckej kritiky v komplexe hudobného života.

Ako etnografka sa prejavila príležitostným zapisovaním a zbieraním ľudových piesní napríklad z okolia obce Brunovce na Morave, ktoré vyšli aj knižne (zbierka Proměny jihomoravské vesnice, 1982). Etnomuzikologickej analýze s komparatívnym charakterom podrobila ľudové piesne z prostredia zemplínskych obcí Cejkov a Malý Horeš (zbierka Lidový tanec, píseň a hudba, 1983). K tejto oblasti jej odborného záujmu sa dá priradiť aj štúdia Oldřich Hemerka a Josef Emanuel Jankovec – českí zberatelia a bádatelia ľudovej piesne z územia východného Slovenska (1997).

Popri svojom sústavnom pedagogickom pôsobení v Košiciach aktívne rozvíjala aj publicistickú činnosť, ktorá sa stala neoddeliteľnou súčasťou hudobného života na východnom Slovensku. Celé desaťročia až do súčasnosti recenzuje hudobné divadlo so zameraním predovšetkým na operu košického Štátneho (Národného) divadla, spevohru prešovského Divadla Jonáša Záborského a tvorbu košickej Štátnej filharmónie. Okrem toho píše aj o hudobných festivaloch, prehliadkach, súťažiach a pod. Svoje texty zo sféry hudobnej recenzistiky, kritiky a publicistiky vôbec uverejňovala už od roku 1975 nielen v regionálnej (Východoslovenské noviny, Východ, Slovenský východ, Košický večer…), ale aj celoštátnej dennej tlači (Národná obroda, Pravda, Slovenský denník…). V rovnakom období sa stala pravidelnou prispievateľkou pre odborný časopis Hudobný život, jej články sa dajú nájsť aj v časopise Javisko a inde. Od roku 2015 píše pre internetový portál Opera Slovakia, kde má na konte už viac než sto článkov z oblasti aktuálnej recenzistiky a histórie východoslovenského hudobného divadla. Okrem toho je autorkou ďalších viac než štyroch stoviek hudobných recenzií, kritík, reportáží, rozhovorov atď. Pre autorkinu prácu je typická precíznosť, systematickosť a ostrosť pohľadu, k tomu náročnosť voči sebe i druhým. Dodnes je aktívna nielen v publicistickej, ale aj v hudobno-historickej a prednáškovej činnosti.

Vďaka svojej dlhoročnej neúnavnej práci sa stala nielen tvorkyňou a uchovávateľkou historickej pamäti východoslovenskej hudobnej kultúry, ale sama sa vyformovala na významnú osobnosť kultúry celého Slovenska. V roku 2023 získala Cenu primátora mesta Košice za celoživotný osobný a profesionálny prínos v rámci hudobného a hudobnodramatického umenia v Košiciach a na Slovensku.