V roku 1929 absolvoval štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (slovenčina, francúzština, filozofia). V roku 1931 získal titul PhDr. a v roku 1960 titul CSc. V rokoch 1933 – 1940 pôsobil ako pracovník Matice slovenskej v Martine na postoch: tajomník (1940 – 1945), správca (1945 – 1959, 1968 – 1970), a pracovník (1959 – 1968). Paralelne v období rokov 1959 – 1961 bol aj vedúcim divadelného oddelenia Ústavu slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied v Bratislave. Ako literárny historik sa orientoval na výskum slovenského romantizmu, predovšetkým na osobnosť a dielo J. Botta. Jeho úsilie vyvrcholilo vydaním básnikovho súborného diela, ktoré doložil rozsiahlou vedeckou štúdiou. V rokoch 1968 – 1970 bol členom Predsedníctva Slovenskej národnej rady, od roku 1968 do 1971 poslancom Slovenskej národnej rady a Snemovne národov Federálneho zhromaždenia. J. M. okrem literárnovednej činnosti svoju pozornosť upriamil aj na kultúrno-organizátorskú a ideovo-koncepčnú činnosť v oblasti divadla. Zaslúžil sa o založenie Slovenského komorného divadla v Martine. Ako divadelný a literárny kritik publikoval v časopisoch Naše divadlo, Slovenské pohľady a po roku 1945 aj v revue dramatických umení Slovenské divadlo, kde pôsobil v rokoch 1960 – 1961 ako hlavný redaktor. V uvedenom periodiku mu okrem iného vyšiel rozsiahly príspevok o reprezentačnom zborníku venovanom príležitosti šesťdesiatych narodenín národného umelca A. Bagara, ktorý zostavili P. Karvaš, A. Mráz a R. Mrlian. J. M. obsahovo vyzdvihol formálnu i obsahovú kvalitu zborníka. Okrem príspevkov zostavovateľov ocenil tiež odborný prínos M. Krna, A. Kalinovej, L. Čavojského a i.

J. M. sa okrem iného venoval aj posudzovaniu ochotníckej i profesionálnej divadelnej scény a propagovaniu spoločensko-zodpovednej dramaturgie. Ako dlhoročný funkcionár Ústredia slovenských ochotníckych divadiel (skrátene ÚSOD, 1940 – 1945 podpredseda, 1945 – 1949 predseda) sa zaslúžil o ich ideovo-kultúrne poslanie a umeleckú úroveň. Pôsobil tiež ako porotca divadelných súťaží. J. M. je autorom vedeckej monografie Ochotnícka činohra 1918 – 1944 (1965). Uvedená práca so zameraním na činnosť ochotníckeho divadla mala byť pôvodne časťou kolektívneho diela Dejiny slovenského divadla, no keďže sa pôvodný zámer nezrealizoval, vyšla samostatne. Aj preto v monografii J. M. badať určité metodologické nedostatky. Osou jeho práce je repertoár rozdelený na základe národnej proveniencie a autorov. Aj samotný J. M. v predslove uviedol, že zvolený metodologický postup nie je ideálny, pretože neumožňuje dostatočne systematický prehľad inscenačných postupov a ich výsledkov. J. M. za základ a ťažisko ochotníckeho divadla považoval len činohru. Podľa jeho názoru len v nej je možné dosiahnuť ozajstnú umeleckú úroveň. V troch ťažiskových kapitolách monografie upriamil svoju pozornosť na stav ochotníckeho divadla v rokoch 1918 – 1930, činnosť ÚSOD-u a otázky teórie a praxe či charakteristické črty repertoáru a jeho inscenácií v rokoch 1931 – 1944. Pre potreby ochotníkov upravil veselohru J. Chalupku Kocúrkovo. S manželkou Máriou Rázusovou-Martákovou sa spoločne podieľali na viacerých prekladoch diel svetovej dramatickej spisby. Napr. E. Rostand Cyrano z Bergeracu (1939), V. Hugo Hernani (1940), E. Verhaeren Filip II. (1943) a operného libreta Ch. Gounoda Faust a Margaréta (1938).