MĚRKA, Vojtěch
* 5. 2. 1888 Vřesovice, okres Hodonín, Česko – † 24. 12. 1974 Muglinov, dnes miestna časť Ostravy, Česko
pedagóg, prekladateľ, hudobný skladateľ, publicista, organizátor kultúrneho diania, dirigent, muzikológ
Pseudonymy/šifry: Dr. Mka, dr. Mka, Mk, Mka, vm, (vm)

Známy aj ako Vojtech Mierka. Základy hudobného vzdelávania získal v mestskej hudobnej škole v Prostějove, kde sa mu naďalej venoval (husle, klavír, violončelo) aj počas štúdií na štátnom klasickom gymnáziu v rokoch 1899 – 1907. Následne študoval filológiu, estetiku, filozofiu a hudobnú vedu u O. Hostinského, Z. Nejedlého a T. G. Masaryka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V jazykovej oblasti sa venoval štúdiu češtiny, nemčiny, ruštiny, slovinčiny, srbochorvátčiny a poľštiny. V roku 1912 bol promovaný (PhDr.) na základe dizertačnej práce Čtenie knězě Benešovy: z rukopisu kapitulní knihovny olomoucké. Pôvodne sa uchádzal o miesto v petrohradskej knižnici, avšak prvá svetová vojna to znemožnila. Ako pedagóg češtiny, nemčiny, hudobnej výchovy a spevu preto odišiel učiť na klasické a reálne prostějovské gymnázium (1915 – 1919), viedol miestny študentský orchester. Jeho žiakom klavíra a hudobnej výchovy bol aj J. Wolker, čoho výsledkom bolo vydanie brožúry s výberom jeho piesní s názvom Píseň mládí (1944). Okrem toho bol V. M. aj súkromným učiteľom hudby, dirigentom a organizátorom kultúrneho, zväčša hudobného a koncertného diania, usporadúval cyklus prednášok z dejín hudby. V rokoch 1919 – 1931 učil slovenčinu, nemčinu a ruštinu na Štátnej obchodnej akadémii v Košiciach, v rokoch 1931 – 1938 bol riaditeľom Obchodnej akadémie v Nitre. Po vzniku Slovenskej republiky odišiel pod politickým tlakom natrvalo do Česka. Pôsobil ako riaditeľ Obchodnej akadémie v Brne (1938 – 1939) a v Ostrave (1939 – 1942). Následne odišiel do dôchodku.

Na všetkých pôsobiskách vyvíjal V. M. bohatú literárnu, prekladateľskú, hudobnú, edičnú, divadelnú a prednáškovú činnosť. Bol členom Syndikátu českých spisovateľov, Slovanského ústavu v Prahe a od roku 1963 čestným členom Spolku slovinských spisovateľov v Ľubľane. Prekladal zo slovinčiny, chorvátčiny, srbčiny, nemčiny, ruštiny, francúzštiny a poľštiny, a to mnohé literárne druhy a žánre (básne, piesne, beletriu, drámu, esejistiku a i.). V strede jeho záujmu bola slovinská literatúra, ktorou sa zaoberal už počas pôsobenia na gymnáziu v Prostějove. Zaviedol vyučovanie slovinčiny a vydal preklady juhoslovanskej poézie pod názvom Bratrská poezie (1925). V dvadsiatych rokoch preklady publikoval najmä v Slovenskom východe a v jeho literárnej prílohe Nedeľa. Prispieval aj do periodík Slovenský národ, Slovenská politika, Strom, Vatra, Ostravský kulturní zpravodaj, Vyškovské noviny, Moravský sever, Moravskoslezský deník, Naše divadlo a ďalších vrátane týždenníkov a kalendárov. Vydával informatívne články o slovinských či chorvátskych spisovateľoch a básnikoch (F. Plemič, C. Golar, R. Murnik, F. Bevk, I. Gruden, D. Kette, F. K. Meško, A. Aškerc, V. Car Emin, J. Kosor a i.). Pravidelne a obsiahlo publikoval prózy I. Cankara. Medzi inými napríklad Mladosť a iné rozprávky (1926), ktoré boli prvým knižným prekladom zo slovinskej literatúry do slovenčiny. Vydal krátke popularizačné monografie o F. K. Meškovi (1934), I. Lachovi (1934), B. Lovrićovi (1936) či výber preložených prác A. Dukića (1937). V. M. sa výrazne pričinil o rozvoj slovensko-juhoslovanských a slovensko-českých vzťahov. V slovinskom rozhlase intenzívne prednášal o súdobej literatúre a referoval o nej v rôznych slovenských a českých novinách (Slovenský východ, Hlas z Hané, Prostějovské rozhledy, Národní demokracie a i.). V Nitre založil Juhoslovanskú knižnicu, prvú slovenskú edíciu juhoslovanských literatúr, v ktorej vydával preklady a literárno-vedecké práce.

Nemalé zásluhy má V. M. aj na poli hudobnom a divadelnom. Sám komponoval napríklad scénickú hudbu k vianočnej rozprávkovej hre Betlém, Modlitbu, Matičce, tiež kantátu pre zmiešaný zbor, tenorové sólo a orchester na slová J. Nerudy či Tři písně pro baryton a orchestr na slová J. Vrchlického. Od roku 1911 bol redaktorom časopisu Hudební zprávy mužského pěveckého spolku Orlice. Počas pôsobenia v Košiciach bol externým šéfom Radioujournalu (1927 – 1929) a vedúcim jeho hudobného vysielania (1927 – 1931), zakladateľom rozhlasového orchestra, aktívnym hráčom a dirigentom, iniciátorom novej tvorby východoslovenských skladateľov M. Moyzesa a J. Grešáka, ako aj D. Angelinovića. Cenné sú jeho spomienky na hudobníkov R. Chlupa, V. Ambrosa, V. Steinmana, L. Janáčka a O. Nedbala uverejňované v Kultúrnom kalendári (1960, 1962, 1965) a Štafete (1969, 1974).

Knižne vydal životopis J. Záborského pod názvom Jonáš Záborský: rodina v Záborí 1872 (1924), prekladal slovanskú drámu (D. Angelinović, Z. Gorian, M. Begović B. Lovrić A. P. Čechov a i.), z ktorej tá chorvátska sa však na profesionálnych ani ochotníckych scénach neujala. Kritická recepcia prekladov v medzivojnovom období mala ešte nízku frekvenciu, a preto žiaden z juhoslovanských prekladov V. M. nevzbudil väčšiu pozornosť odborného publika a kritiky. Počas druhej svetovej vojny musel V. M. prestať prekladať a vydávať ukážky slovanských autorov a dramatikov a zostal už len pri písaní do časopisov. V slovenskej regionálnej tlači (Slovenský Východ, Slovenská politika a i.) písal o umeleckom živote, o operných, operetných a baletných vystúpeniach domácich a hosťujúcich súborov, o opere Slovenského národného divadla v Košiciach. V rokoch 1927 – 1929 redigoval časopisy Za oponou, resp. Divadelní svět, 1928 dvojjazyčný týždenník Divadelný život na Slovensku Szlovenszkói színházi élet.

Výberová bibliografia autora:

GORIAN, Zlatko. Fortunátove aféry alebo Škandál v africkej kolónii : satirická reportáž v ôsmich obrazoch [rukopis]. Preložil Vojtěch Měrka. 41 s.

Jonáš Záborský : rodina v Záborí 1872. Košice : Dr. Vojtěch Měrka, 1924. 55 s.

KETTE, Dragotin. Pohádky. Přeložil Vojtěch Měrka. Košice : T. Štanglerová, 1924. 20 s.

LOVRIČ, Božo. Smrt a život. Prel. Vojtěch Měrka. Košice : Ter. Štanglová, [1925]. 160 s.

CANKAR, Ivan. Mladosť a iné rozprávky. Preložil V. Mierka. Košice : Cankar Ivan, 1926. 79 s.

Dr. Mka. – NEDBAL, Oskar. O slúčenie Slovenského Národného divadla s východoslovenským : interview s majstrom Nedbalom. In Slovenský Východ, 8. 7. 1928, roč. 10, č. 154 s. 1.

DUKIĆ, Ante. Somárove zápisky. Prel. Vojtech Mierka. Košice : Slovenský východ, 1928. 185 s.

MĚRKA, Vojtěch. Bedřich Smetana : k pamiatke jeho päťdesiatročného úmrtia. Košice : Novina, 1934, 23 s.

Mk. Bernstein po slovensky v SND. In Slovenská politika, 24. 9. 1935, roč. 16, č. 220, s. 2.

MĚRKA, Vojtech. Božo Lovrić. Nitra : [s. n.], 1936. 42 s.

LOVRIĆ, Božo. Spasiteľ : mysterium v 3 dejstvách. Preložil Vojtech Měrka. Nitra : B. Fídler, 1937. 31 s.

Výbor z prác A. Dukića. Usporiadal a preložil Vojtech Měrka. Nitra : B. Fídler, 1937. 34 s.

Výberová literatúra o autorovi:

Biografický slovník Slezska a severní Moravy. Sešit 4. Vedecký redaktor Milan Myška. Ostrava : Optys, 1995, s. 83 – 84. ISBN 80-7042-626-8.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2. M – Ž. Bratislava : Veda, 1990, s. 57. ISBN 80-224-0001-7.

FARAH, Valéria. Českí a moravskí divadelníci v Štátnom divadle v Košiciach od 20. rokov 20. storočia. In Sdružení knihoven České republiky v roce 2010 : ročenka. Ostrava : Sdružení knihoven ČR, 2011, s. 110 – 115. ISBN 978-80-86249-60-5.

JANKOVIČ, Ján. Slovník prekladateľov s bibliografiou prekladov z macedónčiny, srbčiny, chorvátčiny a slovinčiny. Bratislava : Juga, 2005. 275 s. ISBN 80-89030-22-X.

JANKOVIČ, Ján. Vojtěch Měrka jako Vojtech Mierka : niektoré aspekty prekladateľskej a popularizátorskej činnosti V. Mierku v oblasti slovensko-chorvátskych vzťahov medzivojnového obdobia. In Slavistika a balkanistika. Brno : Masarykova univerzita, 2001, s. 63 – 69. ISBN 80-210-2565-4.

PÁTA, Josef. Vojtěch Měrka padesátníkem. In Československo-jihoslovanská revue, 1938, roč. 8, č. 2, s. 47 – 48.

POTEMROVÁ, Mária. K začiatkom slovenskej hudobnej kritiky v Košiciach I. : venované 100. výročiu narodenia PhDr. Vojtecha Měrku. In Hudobný život, 1988, roč. 20, č. 7, s. 10 – 11.

POTEMROVÁ, Mária. K začiatkom slovenskej hudobnej kritiky v Košiciach II. In Hudobný život, 1988, roč. 20, č. 8, s. 10 – 11.

POTEMROVÁ, Mária. Vojtech Měrka v hudobnom živote Košíc. In Hudobnovedné štúdie 6. Bratislava : Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1963, s. 179 – 194.

Slovník slovenských prekladateľov umeleckej literatúry 20. storočia. L – Ž. Zostavili Oľga Kovačičová a Mária Kusá. Bratislava : Veda, 2017, s. 65 – 66. ISBN 978-80-224-1617-7.

Jakub Molnár
Skip to content