Známy aj ako Vojtech Mierka. Základy hudobného vzdelávania získal v mestskej hudobnej škole v Prostějove, kde sa mu naďalej venoval (husle, klavír, violončelo) aj počas štúdií na štátnom klasickom gymnáziu v rokoch 1899 – 1907. Následne študoval filológiu, estetiku, filozofiu a hudobnú vedu u O. Hostinského, Z. Nejedlého a T. G. Masaryka na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V jazykovej oblasti sa venoval štúdiu češtiny, nemčiny, ruštiny, slovinčiny, srbochorvátčiny a poľštiny. V roku 1912 bol promovaný (PhDr.) na základe dizertačnej práce Čtenie knězě Benešovy: z rukopisu kapitulní knihovny olomoucké. Pôvodne sa uchádzal o miesto v petrohradskej knižnici, avšak prvá svetová vojna to znemožnila. Ako pedagóg češtiny, nemčiny, hudobnej výchovy a spevu preto odišiel učiť na klasické a reálne prostějovské gymnázium (1915 – 1919), viedol miestny študentský orchester. Jeho žiakom klavíra a hudobnej výchovy bol aj J. Wolker, čoho výsledkom bolo vydanie brožúry s výberom jeho piesní s názvom Píseň mládí (1944). Okrem toho bol V. M. aj súkromným učiteľom hudby, dirigentom a organizátorom kultúrneho, zväčša hudobného a koncertného diania, usporadúval cyklus prednášok z dejín hudby. V rokoch 1919 – 1931 učil slovenčinu, nemčinu a ruštinu na Štátnej obchodnej akadémii v Košiciach, v rokoch 1931 – 1938 bol riaditeľom Obchodnej akadémie v Nitre. Po vzniku Slovenskej republiky odišiel pod politickým tlakom natrvalo do Česka. Pôsobil ako riaditeľ Obchodnej akadémie v Brne (1938 – 1939) a v Ostrave (1939 – 1942). Následne odišiel do dôchodku.

Na všetkých pôsobiskách vyvíjal V. M. bohatú literárnu, prekladateľskú, hudobnú, edičnú, divadelnú a prednáškovú činnosť. Bol členom Syndikátu českých spisovateľov, Slovanského ústavu v Prahe a od roku 1963 čestným členom Spolku slovinských spisovateľov v Ľubľane. Prekladal zo slovinčiny, chorvátčiny, srbčiny, nemčiny, ruštiny, francúzštiny a poľštiny, a to mnohé literárne druhy a žánre (básne, piesne, beletriu, drámu, esejistiku a i.). V strede jeho záujmu bola slovinská literatúra, ktorou sa zaoberal už počas pôsobenia na gymnáziu v Prostějove. Zaviedol vyučovanie slovinčiny a vydal preklady juhoslovanskej poézie pod názvom Bratrská poezie (1925). V dvadsiatych rokoch preklady publikoval najmä v Slovenskom východe a v jeho literárnej prílohe Nedeľa. Prispieval aj do periodík Slovenský národ, Slovenská politika, Strom, Vatra, Ostravský kulturní zpravodaj, Vyškovské noviny, Moravský sever, Moravskoslezský deník, Naše divadlo a ďalších vrátane týždenníkov a kalendárov. Vydával informatívne články o slovinských či chorvátskych spisovateľoch a básnikoch (F. Plemič, C. Golar, R. Murnik, F. Bevk, I. Gruden, D. Kette, F. K. Meško, A. Aškerc, V. Car Emin, J. Kosor a i.). Pravidelne a obsiahlo publikoval prózy I. Cankara. Medzi inými napríklad Mladosť a iné rozprávky (1926), ktoré boli prvým knižným prekladom zo slovinskej literatúry do slovenčiny. Vydal krátke popularizačné monografie o F. K. Meškovi (1934), I. Lachovi (1934), B. Lovrićovi (1936) či výber preložených prác A. Dukića (1937). V. M. sa výrazne pričinil o rozvoj slovensko-juhoslovanských a slovensko-českých vzťahov. V slovinskom rozhlase intenzívne prednášal o súdobej literatúre a referoval o nej v rôznych slovenských a českých novinách (Slovenský východ, Hlas z Hané, Prostějovské rozhledy, Národní demokracie a i.). V Nitre založil Juhoslovanskú knižnicu, prvú slovenskú edíciu juhoslovanských literatúr, v ktorej vydával preklady a literárno-vedecké práce.

Nemalé zásluhy má V. M. aj na poli hudobnom a divadelnom. Sám komponoval napríklad scénickú hudbu k vianočnej rozprávkovej hre Betlém, Modlitbu, Matičce, tiež kantátu pre zmiešaný zbor, tenorové sólo a orchester na slová J. Nerudy či Tři písně pro baryton a orchestr na slová J. Vrchlického. Od roku 1911 bol redaktorom časopisu Hudební zprávy mužského pěveckého spolku Orlice. Počas pôsobenia v Košiciach bol externým šéfom Radioujournalu (1927 – 1929) a vedúcim jeho hudobného vysielania (1927 – 1931), zakladateľom rozhlasového orchestra, aktívnym hráčom a dirigentom, iniciátorom novej tvorby východoslovenských skladateľov M. Moyzesa a J. Grešáka, ako aj D. Angelinovića. Cenné sú jeho spomienky na hudobníkov R. Chlupa, V. Ambrosa, V. Steinmana, L. Janáčka a O. Nedbala uverejňované v Kultúrnom kalendári (1960, 1962, 1965) a Štafete (1969, 1974).

Knižne vydal životopis J. Záborského pod názvom Jonáš Záborský: rodina v Záborí 1872 (1924), prekladal slovanskú drámu (D. Angelinović, Z. Gorian, M. Begović B. Lovrić A. P. Čechov a i.), z ktorej tá chorvátska sa však na profesionálnych ani ochotníckych scénach neujala. Kritická recepcia prekladov v medzivojnovom období mala ešte nízku frekvenciu, a preto žiaden z juhoslovanských prekladov V. M. nevzbudil väčšiu pozornosť odborného publika a kritiky. Počas druhej svetovej vojny musel V. M. prestať prekladať a vydávať ukážky slovanských autorov a dramatikov a zostal už len pri písaní do časopisov. V slovenskej regionálnej tlači (Slovenský Východ, Slovenská politika a i.) písal o umeleckom živote, o operných, operetných a baletných vystúpeniach domácich a hosťujúcich súborov, o opere Slovenského národného divadla v Košiciach. V rokoch 1927 – 1929 redigoval časopisy Za oponou, resp. Divadelní svět, 1928 dvojjazyčný týždenník Divadelný život na Slovensku – Szlovenszkói színházi élet.