V roku 1961 absolvovala štúdium na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave v aprobácii predmetov slovenský jazyk a hudobná výchova. Vzápätí začala pedagogicky pôsobiť na Katedre hudobnej výchovy Pedagogického inštitútu v Banskej Bystrici (dnešná Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela), kde zotrvala až do roku 2005. Prvé roky vyučovala hru na klavíri a hudobne sprevádzala na súťažiach svojich kolegov i študentov. V rokoch 1978 – 1982 externe študovala doktorandské štúdium na Karlovej Univerzite v Prahe, kde obhájila titul CSc. a PaeDr. Na docentku sa habilitovala v roku 1987 a na profesorku v odbore hudobná veda, špecializácia hudobná pedagogika, bola inaugurovaná v roku 1999. V období deväťdesiatych rokov prednášala na Hudobnej a tanečnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave a Katedre teoretických predmetov fakulty múzických umení Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde bola aj prvou vedúcou katedry. Pomáhala aj pri zakladaní banskobystrického konzervatória Jána Levoslava Bellu.
Je autorkou učebníc Hudobná estetika (1990), Hudba v škole (1997) a Estetika hudby (1999) a viacerých článkov o hudobnej pedagogike, ktoré publikovala v akademickom časopise UMB Múzy v škole, v Slovenskej hudbe a Učiteľských novinách. Okrem pedagogickej činnosti sa venovala hudobnej a opernej teórii a písaniu recenzií na operné inscenácie. Najvýznamnejšou monografiou E. M. z oblasti dejín je Anleitung zum Klavierschlagen Michala Godru (1982).
Vo svojich recenziách reflektovala predovšetkým hudobný život v Banskej Bystrici a okolí. Systematicky sa zameriavala na Štátnu operu v Banskej Bystrici a operetné inscenácie súboru Divadla Jozefa Gregora Tajovského. K niekoľkým operám zároveň zostavila bulletiny. Články publikovala v periodikách Hudobný život, Smer, Pravda, Nové slovo, Rytmus, Dialóg, Slovenský denník, Literárny týždenník a v rokoch 2018 – 2021 spolupracovala aj s internetovým časopisom Opera Slovakia.
E. M. bola významnou slovenskou pedagogičkou a muzikologičkou. Podieľala sa na formovaní kultúrneho, predovšetkým hudobného života v Banskej Bystrici. Svojou prácou prispela k rozvoju slovenskej teórie hudby, opery i pedagogiky. Pravidelne sa zúčastňovala na vedeckých muzikologických i pedagogických konferenciách.
MICHALOVÁ, Eva. Pozitívny krok banskobystrického divadla. In Smer, 25. 2. 1972, roč. 24, č. 121.
MICHALOVÁ, Eva. Opera Detvan vo svetle dobovej kritiky. In Zborník príspevkov zo seminára 28. apríla 2000 v rámci 22. ročníka Festivalu zborového spevu V. F. Bystrého v Banskej Bystrici. Zostavila Marianna Bárdiová. Banská Bystrica : Literárne a hudobné múzeum, 1976, s. 47 – 57.
MICHALOVÁ, Eva. Šesť dramaturgických činov : nad uplynulou sezónou Opery Divadla J. G. Tajovského v Banskej Bystrici. In Smer, 22. 7. 1981, roč. 33, č. 171, s. 4.
MICHALOVÁ, Eva. Symbolika a naturalizmus v Lukrécii. In Smer, 26. 10. 1988, roč. 40, č. 253, s. 7.
MICHALOVÁ, Eva. Oneskorená Nituška. In Hudobný život, 1992, roč. 24, č. 1, s. 6.
Eva Michalová. In Hudobné centrum [online], akt. 9. 3. 2021 [cit. 2023-12-11]. Dostupné na: https://hc.sk/o-slovenskej-hudbe/osobnost-detail/533-eva-michalova
LANGSTEINOVÁ, Eva. Za profesorkou Evou Michalovou. In Opera Slovakia [online], 20. 12. 2022 [cit. 2023-12-11]. Dostupné na: https://operaslovakia.sk/za-profesorkou-evou-michalovou/
Divadelný ústav, Jakubovo nám. 12, 813 57 Bratislava
www.theatre.sk
© 2020 Divadelný ústav – Všetky práva vyhradené.
Divadelný ústav je štátnou príspevkovou organizáciou zriadenou Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky