Pochádza zo Zemplína, zmaturoval v roku 1943 na Učiteľskej akadémii v Michalovciach a po druhej svetovej vojne odišiel do Bratislavy, kde študoval najprv hudobno-pedagogický odbor (1945 – 1948) a potom hudobno-vokálny odbor so zameraním na operný spev (1948 – 1951) na Štátnom konzervatóriu. Medzitým v Bratislave získal aj diferenciálnu maturitu v roku 1947, čo mu umožnilo hneď pokračovať v ďalšom vzdelávaní prostredníctvom štúdia hudobnej vedy na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v období rokov 1947 až 1951. Absolvovanie vysokej školy potvrdil aj získaním titulu doktor filozofie (PhDr., 1952), neskôr pridal i vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc., 1979). Už ako univerzitný študent krátko pôsobil v Československom rozhlase (1949 – 1950). K zamestnaniu rozhlasového redaktora sa vrátil ešte v rokoch 1953 až 1956. Jeho agilnosť potvrdzuje aj to, že ešte v roku 1950 bol najprv hlasovým poradcom v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, rok nato už vo Vojenskom umeleckom súbore a po skončení povinnej vojenskej služby zasa krátko aj na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (1952). Po odchode z rozhlasu pracoval v Zväze slovenských skladateľov (1956 – 1958), dlhšie pracovné angažmá si potom našiel ako dramaturg v umeleckej agentúre Slovkoncert, z ktorého odišiel až v roku 1971.

Potom ako publicista a vedúci kultúrnej rubriky pracoval bezmála sedemnásť rokov v denníku Pravda (1971 – 1987), kde uverejňoval kultúrno-politické články a hudobné kritiky. Využívajúc svoj veľký rozhľad a skúsenosti, rozhodujúcim spôsobom formoval kultúrnu tvár tohto periodika, do ktorého nakoniec príležitostne prispieval až do roku 1991.

Okrem toho písal i do ďalších odborných a populárno-náučných časopisov (Hudební rozhledy, Slovenská hudba, Slovenské divadlo, Hudobný život, Kultúrny život, Film a divadlo) či dennej tlače (Práca, Nové slovo, Večerník), alebo ostatných periodík (Literárny týždenník, Slovenské národné noviny a i.).

Je autorom približne tritisícpäťsto publicistických príspevkov. Pravidelne písal o koncertoch a festivaloch, hudobných a hudobno-dramatických (opera, opereta, balet, muzikál) dielach, rôznorodých kultúrnych aktivitách, o koncertných a operných umelcoch, o hudobných skladateľoch. Za desaťročia svojej novinárskej činnosti sa stal kronikárom Bratislavských hudobných slávností a mnohých iných pravidelných podujatí. Žánrovo išlo o hudobné recenzie a kritiky, profily, články k životným jubileám, nekrológy, rozhovory, odborné analýzy, populárne a propagačné príspevky či informatívne články.

V divadelnej oblasti sa venoval predovšetkým opere, a to najmä počas pôsobenia v denníku Pravda. Publicisticky pokrýval všetky operné scény Slovenska, najväčšiu pozornosť však venoval operným premiéram Slovenského národného divadla v Bratislave. V roku 1974 napísal stať o dejinách banskobystrickej opery Opera DJGT v Banskej Bystrici, uverejnenú v Jubilejnom bulletine DJGT. Okrem analýzy operných predstavení sa venoval prínosným rozborom jednotlivých sólistických výkonov, čím sa stal svedkom interpretačného umenia svojej generácie. Je autorom monografie o priekopníkoch slovenského operného umenia a sólistoch opery Slovenského národného divadla v Bratislave H. Bartošovej a J. Blahovi (Priekopníci slovenského operného divadelníctva, 2001). Na pozadí ich životných a profesionálnych osudov sa čitateľ zároveň dozvedá príbeh počiatkov opery na Slovensku, ktorá dovtedy u nás nemala takmer žiadnu tradíciu. Svoj novinársky záujem sústredil v menšej miere i na balet, príležitostne písal aj o operete a činohre.

Po odchode na dôchodok v roku 1988 ostal naďalej aktívny až do svojej smrti. Okrem iného nadviazal na svoje skoršie knižné publikácie o hudobných skladateľoch F. Kafendovi (1957), Š. Némethovi-Šamorínskom (1974) a svoje veľké vedomosti zúročil v písaní ďalších životopisných monografií o osobnostiach slovenského hudobného života (J. Cikker, 1995; J. Kowalský, 2001; A. Očenáš, 2002). Autorsky sa podpísal pod viacero hesiel – v Slovenskom biografickom slovníku (1986 – 1994) a v slovníku 100 slovenských skladateľov (1998) – okrem už vyššie spomenutých osobností napríklad aj o Š. Jurovskom, L. Holoubkovi a i.