Po absolvovaní gymnázia v rodnom meste nastúpil v roku 1926 na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval slovenský jazyk a filozofiu. Neskôr k nim pribudlo štúdium nemeckého a francúzskeho jazyka. Už ako vysokoškolský študent začal publikovať literárne kritiky a články, v ktorých sa venoval najmä literatúre 19. storočia. Vysokoškolské štúdiá ukončil v roku 1930. Doktorát z filozofie získal o rok neskôr. Vo svojej rigoróznej práci sa zameral na vývoj slovenskej poézie v 20. storočí. Od roku 1932 do roku 1944 bol pedagógom na gymnáziách v Bratislave a v Prahe. Popri pedagogickej činnosti písal divadelné recenzie na inscenácie hier súčasných slovenských autorov, ktoré publikoval v Slovenskom denníku. Počas jeho pobytu v Prahe sa začal venovať literárnej histórii. Študoval v miestnych archívoch a zároveň nadväzoval kontakty s mnohými literárnymi vedcami. V Prahe napísal knihu Počiatky básnickej školy Štúrovej, ktorou sa v roku 1938 habilitoval na docenta na Filozofickej fakulte UK, kde prednášal dejiny slovenskej a českej literatúry až do roku 1979. V roku 1945 ho menovali za mimoriadneho profesora a o rok neskôr mu udelili aj riadny profesorský titul.

Vedeckým predmetom M. P. bola poézia a štúrovci. Vo svojej štúdii Romantický čin v literatúre z roku 1942 skúma tento jav v histórii svetovej literatúry od stredoveku až po Byrona a tiež u štúrovcov. Veľkú pozornosť venoval štúdiu diela J. Kráľa. Z jeho pozostalosti vydal v roku 1948 básnickú zbierku Dráma sveta, v roku 1952 vydal Kráľovo súborné dielo a v roku 1957 monografiu Janko Kráľ. Zároveň sa sústredil aj na diela ďalších významných predstaviteľov romantizmu, ako napríklad Ľ. Štúra, J. M. Hurbana, A. Sládkoviča, S. Chalupku, J. Botta, J. Kalinčiaka či K. Kuzmányho. Okrem romantikov sa naďalej venoval aj súčasnej literatúre a tiež dráme. Napísal štúdiu k súbornému vydaniu hier I. Stodolu Divadelné hry I., ktoré vyšlo v roku 1956.

Ako spoluautor sa podieľal na druhom zväzku akademických Dejín slovenskej literatúry, vydaných v roku 1960 (vydala SAV), kde spracoval obdobie osvietenstva a klasicizmu. V tom istom roku vyšli aj Dejiny slovenskej literatúry (vydala Osveta), do ktorých M. P. napísal kapitolu o národnom obrodení a bol zároveň vedúcim autorského kolektívu. Do Dejín svetovej literatúry 1 – 2 z roku 1963 spracoval tému antickej literatúry. Napísal viaceré štúdie a kritiky venované slovenským i zahraničným autorom, ktoré publikoval v rôznych novinách a časopisoch. Komplexne vyšli v knihách Roky diela z roku 1961 a Hodnoty a čas z roku 1978.

Svoju pozornosť venoval literárnemu historikovi J. Vlčkovi, ktorého považoval za svojho predchodcu. Jeho dielo ocenil nielen staťou Vývin slovenskej literárnej histórie a vystúpenie Jaroslava Vlčka z roku 1947, ale takisto bol editorom Vlčkových kníh Dejiny literatúry slovenskej, vydaných v roku 1953, Kapitoly zo slovenskej literatúry z roku 1954 a Medzi Váhom a Vltavou z roku 1957.

M. P. vďaka svojej sústredenej vedeckej práci získal renomé nielen v Československu, ale aj v zahraničí. Hoci sa venoval predovšetkým slovenskému romantizmu, pamätal vždy aj na jeho európsky kontext. Zaslúžil sa najmä o poznanie diela J. Kráľa. Sledoval a skúmal tiež aj súčasnú svetovú a slovenskú literatúru. Kritickú činnosť sústredil nielen na literatúru, ale príležitostne aj na divadlo. Vďaka svojmu rozhľadu a znalosti kontextov dokázal vždy vecne zhodnotiť skutočný prínos a hodnotu diel. Bol spoluautorom viacerých skrípt a učebníc dejín literatúry. Ako pedagóg vychoval množstvo ďalších odborníkov a zaslúžil sa o rozvoj literárnej vedy na Slovensku.