Rodným menom Mária Graciková. V medzivojnovom košickom divadle Veritas sa amatérsky venovala herectvu. Po absolvovaní reálneho gymnázia študovala na Vysokej škole obchodnej v Košiciach a Bratislave. Spočiatku pracovala ako úradníčka na rôznych miestach. Diaľkové štúdium hudobnej vedy absolvovala v rokoch 1954 – 1959 na Univerzite Komenského v Bratislave, kde obhájila diplomovú prácu s témou Dejiny hudobného školstva v Košiciach. Ako učiteľka klavírnej hry pôsobila najprv na Mestskej hudobnej škole v Košiciach (1953 – 1956), následne bola zakladajúcou pedagogičkou košického Štátneho konzervatória, kde až do roku 1986 okrem klavíra vyučovala predovšetkým dejiny hudby a hudobnú estetiku, resp. viedla historicko-estetický seminár.

Zaoberala sa regionálnou historiografiou, konkrétne výskumom hudobných dejín a dejín hudobného školstva východného Slovenska, k čomu viedla aj svojich študentov ako vedúca ich záverečných prác. Výsledkom jej odborného pedagogického vedenia bolo vydanie siedmich obsiahlych zborníkov najlepších študentských prác venovaných východoslovenským dejinám hudby. Spomedzi jej žiakov sa sformovala „Potemrovej muzikologická škola“ (S. Bachleda, J. Bukovinská, J. Lengová, D. Marenčinová, I. Podracký, M. Puškášová, A. Schindler, O. Smetanová, L. Urbančíková a i.).

Dvojzväzkové dielo Hudobný život v Košiciach v rokoch 1848 – 1918 (1981) dodnes patrí k najzávažnejším publikáciám hudobnej histórie u nás a svojím spracovaním ďaleko presahuje bežný bibliografický súpis. Z teatrologického pohľadu je zaujímavé pasážami o hudobnom divadle, operných, operetných a kabaretných predstaveniach, o tanečnom umení s podrobnými popismi a súpismi jednotlivých inscenácií. Veľký význam majú jej rozsiahle bibliografické súpisy spravidla maďarskej divadelnej kritiky týkajúcej sa košického divadelného života. V samostatných častiach sa venuje aj témam ako divadelné plagáty alebo divadelné spolky.

Na muzikologickej konferencii v roku 1989 v Košiciach predniesla hlavný referát s názvom Premeny hudobného divadla v Košiciach v rokoch 1789 – 1945, ktorý neskôr vyšiel v konferenčnom zborníku (1991). V štúdii sledovala nemecké, maďarské, české i slovenské variácie vo vývine košického hudobného divadla.

Príspevkami v programových bulletinoch opery a baletu Štátneho divadla Košice spracovala napr. témy Talianska opera v Košiciach (1972/73), Glosy k dejinám hudobného divadla v Košiciach (1972/73) a Česká opera na scéne košického divadla (1973/74).

Okrem komplexných hudobných dejín Košíc precízne spracovala aj dejiny hudby miest Prešov, Bardejov a Rožňava. Písala o dejinách hudobných škôl, o osobnostiach (F. X. Zomb, O. Hemerka, V. Měrka a i.), hudobných inštitúciách (spolkoch, súboroch, spevokoloch), koncertnom a divadelnom (opera, opereta, balet) živote. Skúmala začiatky slovenskej hudobnej kritiky v Košiciach, sama v dennej tlači recenzovala najmä operné premiéry koncom päťdesiatych a v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Nesústreďovala sa len na samotné premiéry a ich protagonistov, ale aj na vývinové tendencie.

V období rokov 1960 – 1969 bola členkou redakcie časopisov Hudobný život a Slovenská hudba, kde ako publicistka a recenzentka uverejnila aj väčšinu svojich štúdií a článkov. Z iných periodík to boli napr. Slovenské divadlo alebo Verbum. Rovnako je autorkou viacerých kapitol týkajúcich sa dejín hudobného života v niekoľkých historických monografiách, štúdií vo vlastivednej ročenke Nové obzory atď. Časť výsledkov jej výskumov je zachovaná v rukopisnej podobe v košickom Štátnom oblastnom archíve.

Je autorkou rozhlasového cyklu šiestich relácií z dejín Košíc Od histórie k dnešku (1980) a televíznej relácie Hudba starých Košíc (1981). Dlhodobo sa neúspešne zasadzovala za vytvorenie pobočky Slovenskej akadémie vied v Košiciach v rámci inštitucionalizácie výskumu hudby na východnom Slovensku. V rodnom meste organizovala viacero hudobných podujatí a muzikologických konferencií. V roku 1991 iniciovala založenie Nadácie Hemerkovcov v Košiciach (dnes Hudobná spoločnosť Hemerkovcov), ktorej cieľom je aktívny rozvoj hudobných tradícií východoslovenského regiónu.