Študoval na gymnáziách v Spišskej Novej Vsi, Levoči a v Nových Zámkoch, kde v roku 1932 zmaturoval. Začal študovať právo na Univerzite Komenského v Bratislave, ktoré po troch rokoch zanechal. V roku 1933 pôsobil ako redaktor regionálneho týždenníka Slovenský juh. Od marca 1936 nastúpil do Slovenskej pravdy. O rok neskôr sa stal korešpondentom Slovenskej pravdy a Slováka vo Varšave, kde zároveň študoval novinárstvo. Od roku 1939 bol šéfom tlačovej služby Hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy, zároveň výkonným redaktorom týždenníka Gardista a zodpovedným redaktorom časopisu Moderný román. V období rokov 1940 – 1941 pôsobil ako vydavateľ a zodpovedný redaktor prvého slovenského ženského týždenníka Úsmev slovenských žien a dievčat. Od roku 1941 bol reportérom časopisu Slovák. V prvej polovici roka 1947 pôsobil ako korektor Pravdy vo Zvolene. Potom viac ako rok zastával funkciu výkonného redaktora a grafika v nitrianskom časopise Obchod a práca. Následne bol z politických dôvodov päť rokov nezamestnaný. Do Katolíckych novín, ktoré boli jeho najdlhším pôsobiskom, nastúpil v roku 1953. S prestávkou v období 1962 – 1967, keď bol vedúcim propagačného oddelenia v trenčianskej Merine, zotrval v redakcii Katolíckych novín až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1976. Bol bratom herca Lotara Radványiho a otec hudobníka a hudobného publicistu Petra Radványiho.

C. A. R. sa od študentských rokov zaujímal o históriu Slovenska a Slovákov. Písal články k výročiam známych dejateľov a propagoval aj menej známe osobnosti našich dejín. Je autorom prvého slovenského biografického slovníka Slovenská krv, ktorý vyšiel v roku 1943. Obsahuje viac ako tritisíc životopisov osobností od Veľkej Moravy po vtedajšiu súčasnosť. Publikácia mala množstvo nedostatkov, ktoré priznal aj autor, no na dlhú dobu išlo o jediné súhrnné biografické dielo u nás.

Písaniu sa C. A. R. začal venovať už počas gymnaziálnych štúdií v Nových Zámkoch. Jeho knižnou prvotinou bola zbierka noviel Bieda z roku 1932, ktorú vydal vlastným nákladom. Opísal v nej sociálne pomery najchudobnejších ľudí. Kritici vyčítali príbehom sentimentálnosť a melodramatickosť. O dva roky neskôr vydal humoristickú knihu poviedok zo školského prostredia Mám sa výborne. Pri písaní sa inšpiroval vlastnými zážitkami zo študentských čias. Autorov záujem o históriu ovplyvnil väčšinu jeho tvorby. V roku 1936 mu v Spolku svätého Vojtecha vyšiel historický román V tieni polmesiaca a časopisecky na pokračovanie vychádzal v Slovákovi román Mračná nad Novými Zámkami. Oba prepracoval a v roku 1971 publikoval pod názvom Pod tureckými mračnami. V časopise Plameň uverejnil na pokračovanie povesti Pomsta a Zbojníci, v Slovenskej Pravde postupne vychádzal román V tajných službách.

Okrem próz písal aj dramatické texty. V roku 1940 vydal konverzačné jednoaktovky Kto neskoro chodí, sám sebe škodí, Pôjdeme letovať, Robí sa šlágrový text a Prievan. Poslednú menovanú inscenovalo Slovenské ľudové divadlo. Celovečernou hrou C. A. R. so spevmi s historickou témou sú Kuruci z roku 1942. Okrem jednoaktoviek sa venoval písaniu kabaretov, skečov, dramatizácií a pásiem pre rozhlas. Najznámejším dramatickým textom C. A. R. je libreto k operete G. Dusíka Pod cudzou vlajkou (1940). Hoci z nej pochádza viacero známych piesní, pre nacionalistický tón sa od zániku Slovenského štátu v máji 1945 nehrala. (Hraná bola v roku 1940 v Slovenskom ľudovom divadle a v Slovenskom národnom divadle).  Až v roku 2007 ju pri príležitosti stého výročia narodenia G. Dusíka uviedlo bratislavské Divadlo Aréna.

C. A. R. bol mimoriadne plodným publicistom. Jeho bibliografický súpis tvorí viac ako štyritisíc položiek. Široký bol aj jeho literárny záujem od sociálne ladených príbehov po frašky. Preukázal invenčnosť, originalitu a cit pre hudbu. C. A. R. bol tiež významným ilustrátorom a autorom kreslených vtipov.