SIDOR, Karol
* 16. 7. 1901 Ružomberok – † 20. 10. 1953 Montreal, Kanada
publicista, prekladateľ, redaktor, spisovateľ, dramatik, diplomat, politik
Pseudonymy/šifry: Judita Azorová, Juditha, Kassid, Pavol Kotva, Študent od Váhu, Vatrín, dr. x., K. S., k. s., srk.

Študoval na piaristickom gymnáziu v Ružomberku, ale v roku 1919 bol vylúčený zo všetkých stredných škôl pre zorganizovanie študentského štrajku na protest proti uväzneniu A. Hlinku. V roku 1920 súkromne zložil maturitu na gymnáziu v Ružomberku. Po maturite študoval tri semestre právo na Karlovej univerzite v Prahe a päť semestrov na Univerzite Komenského v Bratislave, štúdium ale nedokončil. Roku 1919 založil časopis Vatra. V roku 1922 bol členom redakčnej rady týždenníka Slovenský svet, 1928 časopisu Nový svet, od roku 1929 hlavným redaktorom denníka Slovák, od roku 1931 zodpovedným redaktorom denníka Slovenská Pravda a od roku 1932 jej hlavným redaktorom. V tridsiatych rokoch bol výraznou osobnosťou slovenskej a československej politickej scény, po A. Hlinkovi bol K. S. najznámejšou osobnosťou autonomistického hnutia. V rokoch 1938 – 1939 bol vedúcim tlačových zariadení Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, v roku 1938 veliteľom Hlinkovej gardy, predsedom Ústredného národného výboru, 1938 – 1939 ministrom československej vlády v Prahe, v marci 1939 predsedom slovenskej autonómnej vlády, marec – apríl 1939 ministrom vnútra Slovenskej republiky. Ako predseda autonómnej vlády odmietol nátlak Nemeckej ríše na vyhlásenie samostatnosti. Neskôr bol preto na naliehanie nacistického Nemecka odstavený z aktívnej politiky. V rokoch 1939 – 1945 pôsobil ako vyslanec pri Svätej stolici vo Vatikáne. Po roku 1945 žil v emigrácii v Taliansku a od roku 1950 v Kanade. V roku 1947 bol v neprítomnosti odsúdený na dvadsať rokov väzenia. V roku 1948 založil Slovenskú národnú radu v zahraničí a bol jej podpredsedom.

K. S. bol literárne činný už ako študent. Jeho publicistická tvorba sa sústredila na literatúru a politiku. Debutoval knihou noviel Kliatba nenarodených (1922), neskôr napísal historickú hru Kysuca (1925) z čias stretu pohanstva a kresťanstva v období Veľkej Moravy. Je autorom cestopisnej knižky Cestou po Poľsku (1927), zápiskov z väzenia Sedem týždňov (1935), biografie Andrej Hlinka (1934), diela o černovskom nešťastí Masakra v Černovej (1947). Z obdobia svojho pôsobenia vo Vatikáne napísal knihu spomienok Šesť rokov vo Vatikáne (1947).

Divadlo K. S. reflektoval najmä v denníku Slovák v rubrike Divadelná kritika, v ktorej informoval o inscenáciách sezóny v Slovenskom národnom divadle, ale zároveň sledoval aj spoločensko-politickú rovinu rozhodnutí vedenia SND. Vo svojich recenziách poukazoval najmä na význam divadla ako prostriedku národnej emancipácie, preto opakovane apeloval na vedenie divadla, aby sa uvádzalo viac slovenských hier v podaní slovenských hercov, žiadal úplné poslovenčenie SND. Málo si ale uvedomoval skutočnú situáciu a možnosti poslovenčovacieho aktu v dvadsiatych a na začiatku tridsiatych rokov.

Výberová bibliografia autora:

SIDOR, Karol. O divadelnej demonštrácii. In Slovák, 22. 11. 1924, roč. 6, č. 241, s. 3.

SIDOR, Karol. Listy o divadle In Slovák, 27. 8. 1925, roč. 7, č. 192, s. 6 – 7.

SIDOR, Karol. Listy o divadle. In Slovák, 28. 8. 1925, roč. 7, č. 193, s. 7.

SIDOR, Karol. Činohra S. N. D. v Bratislave. In Kultúra, 1927, roč. 2, č. 1, s. 42 – 44.

k. s. Budúcnosť divadla. In Slovák, 12. 12. 1928, roč. 10, č. 280, s. 3.

SIDOR, Karol. K pomerom v SND. In Slovák, 17. 4. 1929, roč. 11, č. 87, s. 1 – 2.

Výberová literatúra o autorovi:

Karol Sidor : politik, novinár, spisovateľ. Middletown : Filip A. Hrobák, 1962. 148 s.

Karol Sidor 1901 – 1953 : výberová personálna bibliografia pri príležitosti 105. výročia narodenia. Zostavili Ivona Salajová, Mária Michníková. Liptovský Mikuláš : Knižnica Gašpara Fejérpataky-Belopotokého, 2007. 48 s. ISBN 978-80-85702-96-5.

KÁZMEROVÁ, Ľubica – KATUNINEC, Milan. Dilemy Karola Sidora. Bratislava : Kalligram, 2006. 199 s. ISBN 80-7149-873-4.

Martina Daubravová
Skip to content