SKALKA, Ján
* 9. 5. 1900 Spišské Vlachy, okres Spišská Nová Ves – † 7. 6. 1982 Bratislava
dramatik, prozaik, rozhlasový a televízny tvorca, dramaturg, publicista, pedagóg, prekladateľ a divadelný kritik
Pseudonymy/šifry: Belo Mládek, Ján Lônik, Štefan Hámorník

Vlastným menom Vojtech Mládek. V ranom detstve stratil oboch rodičov, od šiesteho roku vyrastal v sirotinci. V roku 1920 zmaturoval na Učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi, absolvoval študijné cesty po Zemplíne. V rokoch 1920 – 1939 učil v Hrišovciach, Žakarovciach, Vyšnej Hutke, Buziciach-Bernatovciach a Prešove. V rokoch 1939 – 1945 pôsobil ako dôstojník z povolania, neskôr sa zúčastnil bojov Slovenského národného povstania. O stave slovenskej armády a zahraničnej politiky referoval v denníku Slovák Slovenské vojsko. Po druhej svetovej vojne sa podpisoval ako Ján Skalka. Vstúpil do Komunistickej strany Československa a Československého mierového hnutia. V roku 1955 sa zúčastnil mierového kongresu v Helsinkách. Je laureátom Československej ceny mieru a štátneho vyznamenania Za zásluhy o výstavbu.

Patrí medzi inteligenciu (I. Jenča, O. Jariabek, J. Dohňanský, M. Polák a i.), ktorá hneď po štúdiách, resp. po druhej svetovej vojne presedlala na rozhlasovú či divadelnú prácu a v nej sa presadila v celoslovenskom meradle. Od roku 1927 autorsky spolupracoval s rozhlasom, písal fejtóny, reportáže, literárne pásma, scénky pre deti a mládež. Debutoval rozhlasovou dramatizáciou Kukučínovej poviedky Na salaši (1927), po ktorej nasledovali úpravy hier J. G. Tajovského, I. Stodolu, J. Barča-Ivana a ďalších. V rokoch 1939 – 1940 pripravoval pre prešovskú rozhlasovú stanicu hudobné hlavolamy a zdramatizoval niekoľko titulov J. C. Hronského a M. Kukučína. Po roku 1945 začal písať aj vlastné rozhlasové hry (Pomätená, 1945; Sabotáž, 1947; Ohnivko krvi, 1948; Kopaničiari, 1950; Tunel, 1951; Rub a líc, 1959; Truc na truc, 1960; Pafkovci, 1972 a i.). Za rozhlasovú tvorbu získal niekoľko ocenení (Cena Antonína Zápotockého, Cena Ladislava Sáru a i.). V rokoch 1945 – 1956 bol J. S. vedúcim literárno-dramatickej redakcie a dramaturgom Československého rozhlasu v Košiciach, 1956 – 1961 vedúcim literárno-dramatického vysielania Československej televízie v Bratislave, od 1961 pôsobil už na dôchodku ako stály spolupracovník rozhlasových dramaturgií. Okrem rozhlasovej činnosti napísal J. S. aj libreto pre film Rozvod pani Evy (1937) a niekoľko krátkych poviedok, básní a beletristických útvarov pre týždenník Priekopník (1939), denník Slovák (1939), Východoslovenská Pravda (1948), Pravda (1949 – 1950), Slovenské pohľady (1950 – 1951) a Život (1951). V roku 1953 napísal aj knihu poviedok Príbehy dneška. Námety čerpal z prostredia východoslovenskej dediny, závodov či baní.

J. S. bol najčinnejším na poli drámy. Patrí medzi spoluzakladateľov tzv. slovenskej socialistickej dramatiky z prelomu štyridsiatych a päťdesiatych rokov. Jeho dramatická prvotina Zavrhnutá (1946) je jednou z prvých slovenských hier s tematikou SNP. Námetom ďalších hier je obdobie kolektivizácie. Ich charakteristickou črtou je nenáročný ľudový humor (Fabrika, 1946; Kmotrovci, 1948; Kozie mlieko, 1949; Krompašská vzbura, 1956; Košibovci, 1960; Zoči-voči, 1960; Proces, 1975). Súčasne tvoril aj rozhlasové verzie niektorých divadelných hier a, naopak, niektoré sa dočkali tiež televízneho spracovania. Tematicky a kompozične nadviazal na dramatickú tvorbu F. Urbánka a J. G. Tajovského, ktorú obohatil o modernejšie postupy inšpirované I. Stodolom a Š. Králikom. V roku 1950 bol za hru Kozie mlieko vyznamenaný  Národnou cenou Slovenskej národnej rady. Hra sa dočkala filmovej verzie, mnohých uvedení na českých a slovenských ochotníckych i profesionálnych scénach. Na Divadelnej Žatve v Prahe v roku 1949 získala tretiu cenu v kategórii pôvodných hier.

Popri rozhlasovej a dramatickej práci J. S. aj aktívne prekladal divadelné hry z maďarčiny a ruštiny (K. Simonov, T. Dávidová, F. Dunai, L. Király, L. Mesterházi, L. Pulásti, I. Sarkadi, A. Stella, T. Róna, E. Vészi, F. Lászlo, P. Bokor, E. Urbán a i.). Písal tiež kritiky a krátke reflexie divadelných inscenácií pre Pravdu, Kultúrny život Priekopník, ktoré však mali zväčša agitačný a ideologicky zafarbený charakter.

Výberová bibliografia autora:

MLÁDEK, Belo – KORČEK, František. Slovenská armáda. In Slovenské vojsko, 1940, roč. 1, č. 6, s. 91.

SKALKA, Ján. Zavrhnutá : dráma v 3 dejstvách s obrazom. Košice : Lúč, 1946. 96 s.

SKALKA, Ján. Premiéra „Talentov“ v košickom ND. In Východoslovenská Pravda, 29. 12. 1948, roč. 4, č. 297, s. 5.

SKALKA, Ján. Kmotrovci : veselohra v troch dejstvách. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1949. 93 s.

SKALKA, Ján. Kozie mlieko : ľudová veselohra v 3 dejstvách. Turčiansky Sv. Martin : Matica slovenská, 1949. 76 s.

SKALKA, Ján. Geľo Sebechlebský na scéne ND v Košiciach. In Kultúrny život, 1954, roč. 9, č. 13, s. 8.

SKALKA, Ján. Košibovci : hra v 3 dejstvách. Bratislava : Diliza, 1960. 77 s.

SKALKA, Ján. Zoči-voči : hra v 4 dejstvách. Bratislava : Diliza, 1960. 72 s.

SKALKA, Ján. Krompašská vzbura : dráma, nová verzia. Bratislava : Diliza, 1961. 77 s.

SKALKA, Ján. Proces : divadelná hra. Bratislava : LITA, 1975. 37 s.

Výberová literatúra o autorovi:

Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2. M – Ž. Bratislava : Veda, 1990, s. 322. ISBN 80-224-0001-7.

KRET, Anton. Dvadsaťdva : kádrové posudky slovenských dramatikov. Bratislava : Spolok priateľov Spiša, 1998, s. 39 – 40. ISBN 80-967427-5-2.

Literárny archív SNK, Literárne rukopisy, Osobný fond Ján Skalka, sign. 186, 24 šk., 1086 jd., 1911 – 1982.

MRLIAN, Rudolf. Kritika divadelnej praxe. Bratislava : Tatran, 1984. 470 s.

Divadlo bez kostýmov 11/II : slovenské pôvodné rozhlasové hry. Zostavil Ján Vdovják. Bratislava : LITA, 1973. 196 s.

Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2001, s. 412. ISBN 80-8061-122-X.

ŠTEFKO, Vladimír a kol. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia. Bratislava : Divadelný ústav, 2011. 816 s. ISBN 978-80-89369-36-2.

VAŠUT, Drahoš Leopold. Dedinské divadlo : divadlo malých a stredných roľníkov. In Divadlo, 1950, roč. 1, č. 9, s. 351 – 354.

Jakub Molnár
Skip to content