Pôvodom Češka s estónskymi, ruskými a ďalšími inonárodnými koreňmi sa narodila v Prahe v rodine emigrantov, no detstvo prežila v Zlíne. Spolu s rodinou sa počas druhej svetovej vojny a obdobia Protektorátu presťahovala do Trenčína, kde v období rokov 1943 až 1951 navštevovala miestne gymnázium. Na konci vojny české Lidové noviny priniesli správu, že zahynula počas jedného z náletov na Prahu, čo sa nezakladalo na pravde. Následné štúdium divadelnej dramaturgie absolvovala v rokoch 1951 – 1954 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Už v tomto čase ako študentka začala písať divadelné kritiky, po skončení školy prispievala aj do revue Slovenské divadlo. Publicistické povolanie vykonávala najprv ako redaktorka Kultúrneho života (1956 – 1963), kde mala na starosti divadelnú rubriku a z ktorého prešla nakrátko do Kultúrnej tvorby (1963 – 1964). Písala aj do časopisu Roháč. Ďalších niekoľko rokov sa venovala svojej pôvodnej profesii ako dramaturgička hraného filmu v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave (1965 – 1969). Po návrate do Prahy pôsobila krátko na pozícii redaktorky miestneho vydavateľstva Albatros (1969 – 1970). V období po roku 1970 sa stala profesionálnou spisovateľkou, trvale žila v Prahe, v rokoch 1990 – 1997 dočasne aj v Londýne, kde jej druhý manžel pôsobil ako český konzul (tam vystavovala aj svoje výtvarné diela – koláže a obrazy), napriek všetkému však ostala súčasťou aj slovenskej kultúry.

Ako spisovateľka debutovala súborom krátkych próz Dvaja v tráve (1964). Vo svojej tvorbe sa venovala čitateľom všetkých vekových kategórií – od najmenších detí až po dospelých. Široký záber potvrdila aj v žánrovej rovine, keď sa okrem beletrie (novela More, 1970; zbierka poviedok Postskriptá, 1987, najlepšia kniha roka) stala autorkou umelecko-náučných (Počkaj, ešte nehráme, 1964) či obrázkovo-poznávacích publikácií (Pozri, toto je mesto; Pozri, toto je dedina; Pozri, toto je les; Pozri, toto sú tvoji kamaráti; Pozri, čo je na svete, všetky 1981), kníh z literatúry pre deti (Puf a Muf, 1972; S dievčiskom sa nehráme, 1978), ale aj pre mládež (Vyznáte sa v tlačenici?, 1970; Mama, urob iné ticho, 1974; Niečo som našiel, 1985). Dohromady je autorkou viac než dvoch desiatok prozaických kníh, ktoré vydávala najmä na Slovensku. Písala po slovensky a po česky.

Svoju všestrannosť potvrdila aj v oblasti rozhlasovej tvorby. Je autorkou niekoľkých rozhlasových hier – debutovala psychologickou hrou Rozhodnutie (1959), nasledovali Každý štvrtok (1967, vysielaná v Európe i USA, neskôr uvedená aj v divadle), Hodina angličtiny (1974, vysielaná v siedmich krajinách, sfilmovaná pod názvom Hodina pravdy v roku 1976, uvedená aj v divadelnej podobe v moskovskom divadle MCHAT, v Bukurešti a v Rige), Tanečná zábava (1977), Vyhliadka na more (1979), Zodpovednosť (1981), Aktuálna reportáž o Petre a Pavle (1984) a Komédia o tom, že umenie a život majú svoje vlastné zákonitosti (1986). Bola spoluautorkou českého rozhlasového seriálu Ako sa máte, Vondrovci?, ktorý mal v rokoch 1974 až 1989 dohromady 730 častí. K tomu postupne pridala scenáre televíznych hier a seriálov pre deti a mládež Úvod do šťukológie (1971), Šaty, O hlúpej snežienke, Telefón Agafón (všetky 1972) a i. Okrem toho je autorkou námetu a scenára k slovenskému filmu Vždy možno začať (1961), neskôr spolupracovala na Hanákovom debutovom filme 322 (1969). Jej vlastnú nádejnú hereckú filmovú kariéru zastavila choroba. Dovtedy stihla – aj napriek otcovmu odporu – hrať vo viacerých filmových dielach, a to v snímkach Babička (1940), Prelúdium (1941), Predtucha (1947), Biela tma, Krakatit (obe 1948) a Mladé letá (1952). Jej tvorivý diapazón dopĺňa autorstvo divadelných hier Okruhliak na dne morskom (1974), Predajňa 044 (1975), Grotesky (1977), Kongres (1977), Duel – Dopis (1981), Medzi piatou a siedmou (1981) a Dnes o polnoci (1987). Divadelná detektívka Prípad fínskeho noža (1975) sa hrala v ôsmich domácich a štyroch zahraničných divadlách. K tomu pridala preklady dvoch hier z ruštiny, a to Baratašviliovej Šidlo (1954) a Ostrovského Poslednú obeť (1962). Okrem ruštiny ovládala ešte i francúzštinu. Prekladov do cudzích jazykov sa dočkalo aj viacero z jej knižných diel.

Glosy, fejtóny a iné články písala okrem spomínaných titulov periodík aj pre časopisy Zlatý máj a Film a divadlo. Po roku 2000 písala fejtóny pre časopis Elle a pre rozhlasovú stanicu Slobodná Európa.