Celým menom Július Vojtech Trebišovský. Rodné meno Július Terebessy. Ľudovú školu vychodil v Malackách (1922 – 1927), Verejné československé gymnázium rádu sv. Františka v Malackách (1927 – 1935).  Štúdium slavistiky a germanistiky absolvoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (1935 – 1939). Vyučoval na gymnáziu v Malackách (1939 – 1940), Banskej Bystrici (1940 – 1941), Bratislave (1941 – 1942), profesor gymnázia v Malackách (1945), od roku 1978 na dôchodku.

Jeho kultúrno-spoločenské záujmy mali široký rozsah. Už ako gymnazista redigoval triedny časopis Všehomír, pracoval v samovzdelávacom Spolku Hugolína Gavloviča. Pod pseudonymami začal publikovať svoje literárnovedné štúdie, hudobné a básnické prvotiny (napr. Diapozitív, 1943). Zaslúžil sa o rozvoj osvety a kultúry v malackom regióne. V rokoch 1938 – 1944 predsedal Spolku záhorských akademikov (vznik 1932), zostavil a zredigoval dva zborníky: Almanach Spolku záhorských akademikov so sídlom v Malackách (1938) a Sborník Spolku záhorských akademikov so sídlom v Malackách (1942). Inicioval vlastivedný výskum Záhoria, prispieval do časopisu Naše Záhorie, predsedal Malackému športovému klubu. Taktiež zastával funkciu organizačného tajomníka a neskôr predsedu miestneho spolku Matice slovenskej. Spolu s V. Šípom napísal dvojzväzkovú publikáciu Malacky – kapitoly z dejín mesta (1990, 1996).

J. T. sa venoval predovšetkým pedagogickým, výskumným a metodickým otázkam školského filmu a diafilmu a napriek reštrikciám režimu sa dočkal viacerých významných ocenení. Pre tvorbu filmov získal viacerých významných tvorcov (R. Mórica, F. Andrisa, J. Zachara, Š. Ortha a i.). V roku 1940 spoluzakladal štvrťročník Školfilm, kde publikoval rad svojich príspevkov o osvetovom filme a školskom filme. Spolupracoval s Ústavom pre školský a osvetový film, kde bol v rokoch 1945 – 1949 vedúcim pedagogického a produkčného oddelenia. V rokoch 1950 – 1958 pracoval ako vedúci oddelenia učebných pomôcok Štátneho pedagogického ústavu (neskôr Výskumného ústavu pedagogického) v Bratislave, kde riešil teoretické a výskumné problémy školského filmu a diafilmu. J. T. bol takisto zakladateľom a hlavným redaktorom štvrťročníka Učebné pomôcky v škole (v rokoch 1957 – 1958), avšak pri politických previerkach musel dovtedajšie pracoviská opustiť a prejsť do Štúdia krátkych filmov (1958 – 1964). Tu sa sústredil na tvorbu námetov a scenárov školských diafilmov (zredigoval 236 titulov), bol podpredsedom redakčnej rady. Podobnú náplň práce mal aj na ďalšom pracovisku pre učebné pomôcky ako zástupca riaditeľa (1964 – 1966) i ako vedecký pracovník Výskumného ústavu pedagogického (1966 – 1978). Organizoval celoslovenské metodické a inštruktážne semináre, prehliadky školských filmov, zúčastňoval sa na tvorbe filmov a diafilmov a publikoval teoreticko-praktické práce o problematike školského filmu: Školský film v teórii a praxi (1958), Školský film a diafilm v teórii a praxi (1961), Školský film a diafilm v prírodopise (1974) a ďalšie. Venoval sa otázkam filmovej výchovy detí a mládeže, publikoval monografické práce a externe prednášal na Pedagogickej fakulte UK (v tom čase sídliacej v Trnave). Jeho brožúry a príručky boli prvými ucelenými a encyklopedicky spracovanými publikáciami zaoberajúcimi sa filmovou pedagogikou, históriou školského filmu a praktickým manuálom na využitie audiovizuálnych prostriedkov v učebných osnovách. Priebežne prispieval do mnohých odborných pedagogických časopisov (Jednotná škola, Učební pomůcky ve škole a v osvětě, Slovenský jazyk a literatúra, Zeměpis ve škole, Přírodní vědy ve škole, Rodina a škola, Učiteľské noviny, Osvetová práca, Mladý technik, Zlatý máj, Televízia).

Na teóriu divadla a drámy sa J. T. začal zameriavať už v posledných rokoch vysokoškolského štúdia pod vplyvom A. Mráza. Pravidelne sa zúčastňoval porôt na ochotníckych divadelných pretekoch vo viacerých okresných a krajských mestách (Bratislava, Martin, Prievidza, Krupina, Námestovo, Púchov, Trebišov a i.), počas ktorých prednášal na tzv. divadelných kurzoch o réžii, dramaturgii, divadelnej škole a ochotníckom divadle. Ako organizačný tajomník Miestneho odboru Matice slovenskej v Malackách a referent pre ochotnícke divadlo v Osvetovom ústredí v Bratislave publikoval teoretické a metodické príspevky v časopise Naše divadlo a v kultúrnych rubrikách viacerých novín a časopisov (Náš film, Kultúra, Slovák, Národný pracovník, Slovenská politika, Športový týždeň). Recenzentsky prispieval najmä do Slovenského divadla, Slováka, Rozvoja a Kultúry, bol redaktorom Slovenskej nedele. V kritikách kládol dôraz na režijno-dramaturgickú analýzu a podrobnú interpretáciu postáv. V roku 1942 napísal Dve kapitoly z práce Hviezdoslavove drámy, čo tvorí dovtedy najucelenejšiu štúdiu k problematike Hviezdoslavovej drámy z hľadiska modernej interpretovateľnosti. Takisto uverejnil stať Divadelné umenie a dramatický text (1942), v ktorej úročí dovtedajší štrukturalistický diskurz a polemizuje nad jeho aplikovateľnosťou na poli drámy ako autonómnej literárnej kategórie. V rokoch 1943 – 1944 bol prvým riaditeľom ochotníckej divadelnej školy v Bratislave, referoval aj o ďalších obdobných školách po celom Slovensku.

J. T. je držiteľom ocenenia zaslúžilý školský pracovník (1966), Čestného uznania za zásluhy o rozvoj slovenského diafilmu (1971) a mimoriadneho ocenenia Zlaté Pálfiho srdce – in memoriam (2006) za celoživotné dielo.