Napriek náročným sociálnym pomerom po maturite na reálnom gymnáziu v Uherskom Hradišti absolvoval v roku 1947 štúdium histórie a filozofie na Masarykovej univerzite v Brne. O dva roky nato tam ukončil aj štúdiá hudobnej vedy. Témou jeho dizertačnej práce na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bola Slovenská opera po Bellovi (1951). Ako učiteľ pôsobil na rôznych moravských a slovenských ľudových školách a gymnáziách. V období rokov 1955 – 1959 pôsobil ako pedagóg na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave, potom až do núteného odchodu na dôchodok v roku 1976 na Katedre hudobnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia bol z ideologických dôvodov perzekvovaný, o. i. sa nemohol habilitovať, k jeho plnej rehabilitácii došlo až posmrtne.

Je autorom a spoluautorom viac než 20 vysokoškolských učebníc a skrípt. Vo svojej vedeckej práci sa venoval dejinám hudby (predovšetkým slovenskej a českej, ale aj poľskej, ruskej a i.), dejinám česko-slovenských hudobných vzťahov, hudobnej pedagogike a receptívnej hudobnej výchove. Z divadelného pohľadu zaujme jeho monografia Hudobná kultúra Bratislavy medzi dvoma vojnami (1918 – 1939) (1980). Okrem odborných publikácií písal aj popularizačnú literatúru z hudobnej oblasti (Hudba okolo nás, 1962). Je autorom viacerých edukačných rozhlasových a televíznych relácií. Svoju pedagogickú činnosť prepájal s osvetovými aktivitami (o. i. s nácvikom divadiel, besedami, výchovnými koncertmi).

Jeho publicistiku tvorí približne dvetisíc článkov (glos, recenzií, kritík, správ), ktoré uverejňoval v časopisoch a novinách Rytmus, Učiteľské noviny, Hudobný život, Hudobný archív, Hudební rozhledy, Slovenská hudba, Ľud, Smer, Matičné čítanie, Katolícke noviny, Roľnícke noviny, Smena, Pravda, Práca a i. Písal najmä o osobnostiach hudobného života. Jeho články majú často príležitostný charakter. S obľubou publikoval napríklad o L. Janáčkovi, o ktorom obhájil aj rozsiahlu tisícstranovú kandidátsku prácu Janáček a Slovensko (1968, jej knižné vydanie nebolo umožnené). Rád tematizoval význam ženy v živote hudobných skladateľov. Sústredene sa venoval aj vzájomným českým a slovenským hudobným vzťahom (napr. slovenskej tematike v českej hudobnodramatickej tvorbe) či otázke slovenskej a moravskej folklórnej hudby. Ako hudobný kritik sa v rámci divadelného života zameriaval na slovenskú a českú operu, ako aj na ich zahraničné reflexie.