Narodil sa do rodiny drobného roľníka v malej poľnohospodárskej dedine. Navštevoval štátnu maďarskú elementárnu školu vo Veľkých Uherciach. V rokoch 1921 – 1923 študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, 1923 – 1926 na gymnáziu v Nitre, 1926 – 1927 v Skalici. V rokoch 1927 – 1933 študoval slavistiku a romanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, medzitým v roku 1929 absolvoval kurzy v Nancy a Dijone, v roku 1931 bol na ročnom pobyte na parížskej Sorbone a v roku 1932 na univerzite v Turíne. Počas štúdií na pražskej Karlovej univerzite na R. U. vplývala osobnosť a dielo romanistu V. Tilleho. Ako dobrý rečník a organizátor sa R. U. prejavil pri aktívnej spolupráci v spolku Detvan. Od roku 1933 pôsobil ako profesor slovenčiny a francúzštiny na prvom Československom štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave. Ako gymnazista redigoval a prispieval do študentských časopisov Úsvit a Svojeť (1925 – 1926), kde uverejňoval úvahy, literárne kritiky, básne. Literárne recenzie, divadelné príspevky a kritiky publikoval v časopisoch Elán, Kultúra, LUK, Naše divadlo, Slovenská reč, Slovenské smery, Slovenské pohľady a i. Zaoberal sa literárnou komparatistikou, napísal štúdiu Vzťahy medzi slovenskou literatúrou a literatúrami susednými (1932). Je to jedna zo základných štúdií z literárnej teórie o porovnávacej literárnej vede na základe stručných, ale veľmi dôkladných informácií o rozvoji tejto vedeckej disciplíny v literárnej histórii. Už v počiatkoch činnosti sa R. U. ako teoretik a komparatista zasadzoval o kultivovanie slovenského jazyka. Zdôrazňoval úlohu komparatistiky a zameriaval sa na slovensko-maďarské literárne vzťahy. Všímal si problémy spisovnej slovenčiny, kriticky hodnotil jazykovú stránku vydaných diel. Staval sa za kultivovanie spisovného slovenského jazyka vo verejnom priestore. Pravidelne komentoval divadelný život, prekladal z francúzštiny, taliančiny a maďarčiny. Od roku 1927 sledoval nielen slovenské, ale aj české divadelné dianie a porovnával s ním začiatky slovenského profesionálneho divadla. Spopularizoval dielo J. Palárika a pre slovenských ochotníkov, ktorých prácu tiež kriticky reflektoval, upravil jeho hru Drotár. Reflektoval režijnú tvorbu J. Borodáča a sledoval aj európske dianie v divadle, kde si všímal nástup novej režisérskej generácie. Venoval sa téme modernej drámy a súčasného divadla – napr. v článku Súčasné divadelné a dramatické problémy v Európe u nás, 19. marca 1934 na túto tému prednášal v Umeleckej besede v Bratislave. Okrem autorstva recenzií prispieval do rozhlasu, kde hodnotil predovšetkým inscenácie Slovenského národného divadla. Zameriaval sa nielen na umeleckú stránku smerovania SND, ale zasadzoval sa aj o väčšiu materiálnu pomoc pre divadlo. Ťažiskom aktivity R. U. v rámci reflexie bola jeho snaha spracovať skôr koncepčnú štúdiu o dramaturgických plánoch či problémoch daného divadla ako hodnotiacu kritiku. Dôverne poznal slovenskú i zahraničnú dramatiku. V tejto súvislosti uverejnil závažné problémové štúdie (Možnosti rozvoja slovenskej drámy, 1931; Repertoár SND a slovenská dráma, 1934; Súčasné divadelné a dramatické problémy, 1934).

R. U. sa vo svojich prácach venoval problémom teoretickej komparatistiky. S predstaviteľmi slovenskej katolíckej inteligencie sa usiloval vytvoriť vydavateľstvo Jednota slovenských katolíckych intelektuálov, ktoré by vydávalo literárne, umelecké a vedecké diela. V rozpätí desiatich rokov, v ktorých R. U. pracoval, vytvoril dielo, ktoré aj napriek fragmentárnosti a torzovitosti zahŕňa rôznorodé a rozsiahle štúdie, divadelné články či rozhlasové príspevky, ktoré sú dôkazom jeho kultúrneho prehľadu a erudovanosti. Svoju erudíciu v divadelných recenziách, prednáškach či analýzach spájal s komparatistikou. Slovenské divadelníctvo vnímal v širšom európskom kontexte. R. U. bol považovaný za veľký talent slovenskej komparatistiky, ktorý pre náhlu smrť v roku 1934 nemohol v plnom rozsahu rozvinúť a naplniť.