UHLÁR, Rudolf
* 23. 10. 1904 Pažiť, okres Partizánske – † 14. 11. 1934 Bratislava
literárny teoretik a komparatista, kritik, jazykovedec, publicista, stredoškolský učiteľ
Pseudonymy/šifry: Peter Záboj, Valentin Klemens, Viera., P. J., P. Jas., (P. Jas.), R. U., R. –r.

Narodil sa do rodiny drobného roľníka v malej poľnohospodárskej dedine. Navštevoval štátnu maďarskú elementárnu školu vo Veľkých Uherciach. V rokoch 1921 – 1923 študoval na piaristickom gymnáziu v Prievidzi, 1923 – 1926 na gymnáziu v Nitre, 1926 – 1927 v Skalici. V rokoch 1927 – 1933 študoval slavistiku a romanistiku na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, medzitým v roku 1929 absolvoval kurzy v Nancy a Dijone, v roku 1931 bol na ročnom pobyte na parížskej Sorbone a v roku 1932 na univerzite v Turíne. Počas štúdií na pražskej Karlovej univerzite na R. U. vplývala osobnosť a dielo romanistu V. Tilleho. Ako dobrý rečník a organizátor sa R. U. prejavil pri aktívnej spolupráci v spolku Detvan. Od roku 1933 pôsobil ako profesor slovenčiny a francúzštiny na prvom Československom štátnom reálnom gymnáziu v Bratislave. Ako gymnazista redigoval a prispieval do študentských časopisov Úsvit a Svojeť (1925 – 1926), kde uverejňoval úvahy, literárne kritiky, básne. Literárne recenzie, divadelné príspevky a kritiky publikoval v časopisoch Elán, Kultúra, LUK, Naše divadlo, Slovenská reč, Slovenské smery, Slovenské pohľady a i. Zaoberal sa literárnou komparatistikou, napísal štúdiu Vzťahy medzi slovenskou literatúrou a literatúrami susednými (1932). Je to jedna zo základných štúdií z literárnej teórie o porovnávacej literárnej vede na základe stručných, ale veľmi dôkladných informácií o rozvoji tejto vedeckej disciplíny v literárnej histórii. Už v počiatkoch činnosti sa R. U. ako teoretik a komparatista zasadzoval o kultivovanie slovenského jazyka. Zdôrazňoval úlohu komparatistiky a zameriaval sa na slovensko-maďarské literárne vzťahy. Všímal si problémy spisovnej slovenčiny, kriticky hodnotil jazykovú stránku vydaných diel. Staval sa za kultivovanie spisovného slovenského jazyka vo verejnom priestore. Pravidelne komentoval divadelný život, prekladal z francúzštiny, taliančiny a maďarčiny. Od roku 1927 sledoval nielen slovenské, ale aj české divadelné dianie a porovnával s ním začiatky slovenského profesionálneho divadla. Spopularizoval dielo J. Palárika a pre slovenských ochotníkov, ktorých prácu tiež kriticky reflektoval, upravil jeho hru Drotár. Reflektoval režijnú tvorbu J. Borodáča a sledoval aj európske dianie v divadle, kde si všímal nástup novej režisérskej generácie. Venoval sa téme modernej drámy a súčasného divadla – napr. v článku Súčasné divadelné a dramatické problémy v Európe u nás, 19. marca 1934 na túto tému prednášal v Umeleckej besede v Bratislave. Okrem autorstva recenzií prispieval do rozhlasu, kde hodnotil predovšetkým inscenácie Slovenského národného divadla. Zameriaval sa nielen na umeleckú stránku smerovania SND, ale zasadzoval sa aj o väčšiu materiálnu pomoc pre divadlo. Ťažiskom aktivity R. U. v rámci reflexie bola jeho snaha spracovať skôr koncepčnú štúdiu o dramaturgických plánoch či problémoch daného divadla ako hodnotiacu kritiku. Dôverne poznal slovenskú i zahraničnú dramatiku. V tejto súvislosti uverejnil závažné problémové štúdie (Možnosti rozvoja slovenskej drámy, 1931; Repertoár SND a slovenská dráma, 1934; Súčasné divadelné a dramatické problémy, 1934).

R. U. sa vo svojich prácach venoval problémom teoretickej komparatistiky. S predstaviteľmi slovenskej katolíckej inteligencie sa usiloval vytvoriť vydavateľstvo Jednota slovenských katolíckych intelektuálov, ktoré by vydávalo literárne, umelecké a vedecké diela. V rozpätí desiatich rokov, v ktorých R. U. pracoval, vytvoril dielo, ktoré aj napriek fragmentárnosti a torzovitosti zahŕňa rôznorodé a rozsiahle štúdie, divadelné články či rozhlasové príspevky, ktoré sú dôkazom jeho kultúrneho prehľadu a erudovanosti. Svoju erudíciu v divadelných recenziách, prednáškach či analýzach spájal s komparatistikou. Slovenské divadelníctvo vnímal v širšom európskom kontexte. R. U. bol považovaný za veľký talent slovenskej komparatistiky, ktorý pre náhlu smrť v roku 1934 nemohol v plnom rozsahu rozvinúť a naplniť.

Výberová bibliografia autora:

UHLÁR, R. Ján Palárik. In PALÁRIK, Ján. Drotár : veselohra o troch dejstvách. II. vydanie. Prepracoval R. U. Trnava : Fr. Urbánek a spol., 1932, s. 7 – 9.

UHLÁR, R. Súčasné divadelné a dramatické problémy v Európe a u nás. In Slovenské smery, [1933/1934], roč. 1, č. 9 – 10, s. 360 – 371.

UHLÁR, Rudo. Zo zlatých kníh. In Slovenská reč, 1933/34, roč. 2, č. 9 – 10, s. 267 – 271.

UHLÁR, Rudo. Možnosti rozvoja slovenskej drámy. In Naše divadlo, 1934, roč. 4, č. 7, s. 107 – 109.

UHLÁR, Rudo. Premiéry na SND : [A. P. Čechov: Višňový sad, P. Preradović: Rozumieme si? Barč-Ivan: 3000 ľudí]. In Naše divadlo, 1934, roč. 7, č. 5, s. 76 – 78.

UHLÁR, Rudo. Repertoár SND a slovenská dráma. In Naše divadlo, 1934, roč. 7, č. 4, s. 59 – 61.

UHLÁR, Rudo. Reč Stodolovho Kráľa Svätopluka. In Slovenská reč, 1934/35, roč. 3, č. 5, s. 141 – 145.

Výberová literatúra o autorovi:

BARTEK, Henrich. Poznámky k Uhlárovmu článku. In Slovenská reč, 1934 – 1935, roč. 3, č. 5, s. 145 – 147.

Dr. -Vu-. Profesor Rudo Uhlár a naše divadelníctvo. In Javisko, 1985, roč. 17, č. 7, s. 392 – 393.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2. M – Ž. Bratislava : Veda, 1990, s. 503 – 504. ISBN 80-224-0001-7.

PAŠTEKA, Július. Divadelný kritik Rudolf Uhlár : pokus o prvý súhrnný pohľad. In Slovenské divadlo, 1991, roč. 39, č. 1, s. [40] – 74.

UHLÁR, Vlado. Príspevok k poznaniu života a diela Ruda Uhlára. In Biografické štúdie 18. Zostavil Augustín Maťovčík. Martin : Matica slovenská, 2009, s. 141 – 151. ISSN 1338-0354.

Marek Godovič
Skip to content