Vlastným menom Milan Anton Urban. M. U. sa narodil v rodine hájnika Pavla a Anny Márie, rodenej Lachovej. V rokoch 1911 – 1914 navštevoval ľudové školy v Zázrivej a v Oravskej Polhore, neskôr študoval na gymnáziách v Trstenej a v Ružomberku. Pod vplyvom tragických rodinných udalostí a zlých finančných pomerov štúdium predčasne ukončil v roku 1921. Už počas školy začal pravidelne publikovať v študentskom časopise Vatra. V novinárskej činnosti pokračoval aj v rokoch 1921 a 1922 ako pomocný redaktor kultúrnej rubriky týždenníka Slovák. V roku 1925 sa stal redaktorom denníka Slovenský národ, v ktorom redigoval kultúrnu rubriku a literárnu prílohu. Po zaniknutí denníka v roku 1926 pracoval dva mesiace ako redaktor v obrázkovom časopise Nový svet. 1. januára 1928 opätovne nastúpil na miesto redaktora týždenníka Slovák, kde pravidelne prispieval do kultúrno-literárnej rubriky, publikoval vlastné krátke prozaické diela či preklady zahraničnej literatúry. Nariadením vlády bol 1. novembra 1940 menovaný za šéfredaktora časopisu Gardista, ktorý sa stal tlačovým orgánom Hlinkovej gardy. Z pozície sa viackrát snažil odstúpiť pre osobný nesúhlas s antisemitským charakterom publikovaného materiálu, jeho žiadostiam však nevyhoveli. Za svoju politickú prispôsobivosť bol opakovane kritizovaný kultúrnou obcou. Po konci druhej svetovej vojny emigroval do Rakúska, kde bol 17. apríla 1945 zaistený americkým kontrašpionážnym zborom. 16. decembra 1948 bol Okresným ľudovým súdom v Bratislave odsúdený na verejné pokarhanie.

Novinársku činnosť M. U. charakterizuje najmä žánrová rôznorodosť, vďaka ktorej dokázal písať pre široké spektrum periodík. Okrem redaktorskej činnosti príležitostne prispieval aj do časopisov Elán, Slovenská pravda, Slovenský denník, Slovenský národ, Rozvoj, Slovenský svet, DAV, Národný pracovník, Národný denník, Krok, Pero, Magazín družstevní práce či Slovenka. V jeho článkoch dominuje silné sociálne cítenie, ktoré sa naplno prejavovalo predovšetkým v príspevkoch orientovaných na súdobé spoločenské otázky a ľudské neduhy. Divadelným recenziám sa M. U. venoval zriedkavo, no aj v nich sa prejavila autorova schopnosť poetickej práce s jazykom. Odzrkadľujú tiež jeho inklináciu k literárnej tvorbe, keďže sa zaoberá predovšetkým analýzou dramatického textu. Ostatné inscenačné komponenty charakterizuje iba stručne a neprináša komplexný pohľad na kvality a nedostatky inscenácií. Recenzie tak pôsobia ako zovšeobecnené konštatovania a v porovnaní s jeho sociálne angažovanými článkami v nich absentuje vyhranený kritický postoj.

Okrem novinárskej a literárnej činnosti sa M. U. intenzívne venoval prekladom cudzojazyčnej literatúry. V roku 1933 preložil divadelnú hru Pani ministrová od srbského dramatika B. Nušića. Z českého jazyka preložil hry Samota (1954) a Kolíska (1955) A. Jiráska, hru K. Čapka Matka (1955), Zo života hmyzu (1956) od bratov Čapkovcov a hru Prípad X (1956) od B. Polácha. Preložil aj poľské hry Žubrienka (1954) od G. Zapolskej, Pán Geldhab (1956) A. Fredra a Vták (1954) J. Szaniawskeho. V roku 1925 napísal divadelnú hru Otroci predsudkov, ktorej tretie dejstvo publikoval v časopise Slovenský národ (č. 7 a č. 8/1925). Príbeh neskôr prepracoval v roku 1973 do hry Beta, kde si? Z druhej hry M. U., ktorá mala pracovný názov Nella, sa zachoval len rukopis. V roku 1973 vytvoril autorskú dramatizáciu svojho románu Železom po železe, ktorú nazval Ťažká hodina. Jeho novela Za vyšným mlynom sa stala námetom opery Krútňava E. Suchoňa a mnohé ďalšie diela boli spracované do filmových a rozhlasových adaptácií.