WAGNER, Vladimír
* 27. 1. 1900 Viedeň, Rakúsko – † 18. 3. 1955 Bratislava
historik výtvarného umenia, umelecký kritik, dramatik, básnik, prozaik, prekladateľ, vysokoškolský učiteľ, pamiatkar
Pseudonymy/šifry: dr. Vlado Wagner, Vl. Vagner, drv, Dr. V. W., Dr. Vl. W., Vl. W., vl, vlv, vlw, V., -r.

Pochádzal z rodiny, ktorej členovia aktívne pôsobili v rôznych oblastiach národného života a kultúry. Otec Ján Alojz Wagner (1864 – 1930) pracoval ako poisťovací úradník a zároveň sa venoval popularizácii vedy, zostavovaniu kalendárov, zborníkov. Matka Irena Dohnány (1871 – 1912) bola neterou M. Dohnányho (1824 – 1852). Rodina žila vo Viedni, neskôr v Budapešti a po roku 1918 v Bratislave. Okrem brata Ľudovíta a sestry Ireny mal V. W. sestru Oľgu (1902 – 1976), historičku, múzejníčku a bibliografku, odbornú pracovníčku Mestského múzea v Bratislave. Manželkou V. W. bola herečka a členka činohry Slovenského národného divadla Emília Wagnerová (1900 – 1950), ich dcérou Margita.

Po absolvovaní gymnázia v Budapešti študoval na vysokých školách technického zamerania v Brne a v Prahe (1918 – 1921). Záujem o divadlo bol hlavným impulzom na zmenu zamerania štúdia, avšak pre negatívny postoj otca sa kompromisným riešením stalo štúdium dejín umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Štúdium ukončil v roku 1925 dizertačnou prácou o barokovom umení v Bratislave. Počas štúdia v Prahe prispieval do časopisu Mladé Slovensko, ktoré od roku 1923 aj redigoval, a do časopisu Svojeť.

Od roku 1927 pracoval na Štátnom referáte na ochranu pamiatok a po jeho zániku od roku 1938 viedol pamiatkové oddelenie na Ministerstve školstva a národnej osvety. V rokoch 1948 – 1950 pôsobil ako vedúci odboru vedy a umenia Povereníctva pre školstvo, vedu a umenie. V roku 1947 sa habilitoval na docenta dejín umenia na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave (dnes Univerzita Komenského), kde prednášal až do svojej smrti. Vo svojej vedeckej práci sa zameriaval na stredoveké umenie a architektúru, recenzoval výstavy súčasného výtvarného umenia a pokúsil sa o umelecko-historickú syntézu výtvarného umenia na Slovensku (Dejiny výtvarného umenia na Slovensku, 1930; Profil slovenského výtvarného umenia, 1935; Vývin výtvarného umenia na Slovensku, 1948). Výsledky výskumov publikoval v časopise Pamiatky a múzea. Je autorom viacerých monografií slovenských maliarov (Ľudo Fulla, 1935; Peter Július Kern, maliar a konzervátor, 1943). Recenzie súčasného umenia uverejňoval vo viacerých súdobých periodikách a denníkoch, v tridsiatych rokoch paralelne s divadelnými recenziami. Literárna tvorba V. W. bola vnímaná s istým kritickým odstupom, najmä poézia, pozitívnejšie boli prijímané prozaické diela.

V. W. sa už ako študent pokúsil o náčrt divadelnej hry, jeho jediné zachované dramatické dielo Anarchista – Mladosť napísal okolo roku 1933 a inscenácia hry v réžii J. Borodáča mala premiéru v Slovenskom národnom divadle v roku 1935 (J. Borodáč hru uviedol priamo na nátlak kultúrnej verejnosti a modernistickému textu neporozumel). Hra vyvolala rôznorodé reakcie odbornej verejnosti a po niekoľkých reprízach bola stiahnutá z repertoáru. Okrem vlastnej tvorby sa snažil prispieť k rozšíreniu repertoáru SND prekladom divadelnej hry O. Wilda Vejár lady Windermerovej (1933) a podľa viacerých zdrojov preložil pravdepodobne aj inú hru O. Wilda Ideálny manžel (1932). V roku 1934 zostavil zborník a vytvoril herecký profil na počesť tragicky zosnulého herca SND S. Hurbana. Schopnosti divadelného organizátora dostali priestor v projekte Slovenského komorného divadla, ktoré založil spoločne s manželkou Emíliou Wagnerovou v roku 1936. Zájazdový divadelný súbor ako prvý uvádzal hry výhradne v slovenčine. Sídlo mal zrejme v Nitre a od prvej premiéry v Pezinku (1937) do roku 1939 uviedol viacero inscenácií, najväčší ohlas získala Čapkova Bílá nemoc (1938).

Divadelnou a dramatickou kultúrou sa V. W. zaoberal v rokoch 1930 – 1936 predovšetkým na stránkach denníka Slovenská politika a časopisu Politika, publikoval aj v časopisoch Elán, Pero, Slovenské pohľadySlovenské smery. V. W. sa pohyboval v okruhu ľavicových spisovateľov združených okolo Mladého Slovenska, k jeho priateľom patril J. Poničan, ale i evanjelický kňaz, učiteľ a básnik E. B. Lukáč. V roku 1932 sa zúčastnil Zjazdu mladej slovenskej generácie v Trenčianskych Tepliciach a jeho protivojnový prejav bol publikovaný v časopise DAV. Generačne bol spriaznený s kritikmi R. Uhlárom, A. Kostolným a A. Mrázom, s ktorým podľa J. Pašteku intenzívne korešpondoval a spolupracoval v rokoch 1933 – 1934. Polemika s J. Borodáčom o aktuálnych problémoch činohry SND, neúspech inscenácie vlastnej hry, ale i aktivity súvisiace so založením Slovenského komorného divadla a profesiou historika umenia a ochrancu pamiatok pravdepodobne spôsobili, že po roku 1936 sa divadelnej kritike prestal venovať.

V. W. recenzoval divadelné inscenácie a komentoval aktuálnu situáciu v divadelnej kultúre na Slovensku. V recenziách inscenácií SND V. W. venoval pozornosť hereckému umeniu jednotlivých predstaviteľov postáv a sledoval vývin hereckých schopností členov slovenského súboru činohry nielen individuálne, ale i v rámci celku.

Sústredil sa na vzťah inscenácie a dramatickej predlohy, ktorú chápal ako „obrysovú skicu formy, ku ktorej dopomáhajú iné zložky umeleckej spolupráce“. V. W. drámu považoval za neuzavreté umenie a úlohou dramaturga bolo vliať do nej „kúsok života, aký chceme prežívať“.1

Opakovane prízvukoval, že dráma „nesmie nikdy riešiť problémy“, len „problém nahodiť“, inak „vypadne z reality, stáva sa násilnou, a teda dramaticky málo presvedčivou“.2 Jednotlivé režisérske prístupy a scénografické riešenia posudzoval a komentoval častejšie, keď zanechali skôr pozitívny dojem ako negatívny.

Problematickosť inscenácií nezriedka spájal s aktuálnym stavom slovenskej činohry, jej nedôstojným postavením v SND, odrážajúcim sa v nedostatočnom priestore v rámci programového plánu a povrchnom skúšobnom procese. Kriticky hodnotil aktivity riaditeľa A. Drašara, uprednostňujúceho žánre a diela prinášajúce zisk, odmietal jeho rozhodnutie rozdeliť činoherný súbor na český a slovenský. Požadoval poslovenčenie činohry bez finančného zaťaženia a obmedzení, ktoré prinášalo vytvorenie dvoch súborov a zájazdové povinnosti slovenského súboru. Odporúčal opätovné obsadenie pozície dramaturga, pretože nízka kvalita repertoáru SND podľa V. W. súvisela s pracovnou vyťaženosťou J. Borodáča, kumulujúceho organizačné i umelecko-tvorivé profesie. Žiadal väčší priestor na uvádzanie kvalitnejších prekladových hier, podporu prekladov z originálu do slovenčiny, odborné vedenie pre tvorcov slovenských drám a inscenovanie aj menej kvalitných pôvodných textov.

Niekoľko článkov venoval aktuálnym otázkam z oblasti teoretickej reflexie divadla a drámy. Vnímal konkurenčný boj divadla so zvukovým filmom a stagnáciu divadelného umenia. Podľa V. W. „základom divadla je trojrozmernosť priestoru a tým plastika postavy, deja a reči“3 oproti síce iluzívnemu, ale zároveň plochému filmu. Divadlo orientujúce sa na zisk a senzáciu deformovalo divadelnú formu, prinieslo povrchnosť a rutinu hereckého umenia, spôsobilo stagnáciu a jediným východiskom bol podľa neho návrat k tradícii a „renesančný proces“. Prínos V. W. do divadelnej kultúry a kritiky ocenili nielen súčasníci V. W., ako napríklad A. Mráz, ale aj literárni teoretici a teatrológovia nasledujúcich generácií ako J. Pašteka a V. Štefko.

  1. WAGNER, V. Úvod k divadelnej hre, 1933, s. 37 – 40.
  2. vlv. Pôvodná slovenská premiéra, 29. 4. 1934, s. 3.
  3. WAGNER, V. Divadelné umenie na rozcestí, 1931, s. 2.

Výberová bibliografia autora:

vlv. Pán Drašar panuje ďalej. In Politika, 1. 11. 1931, roč. 1, č. 19, s. 227 – 228.

WAGNER, Vl. Divadelné umenie na rozcestí. In Elán, marec 1931, roč. 1, č. 7, s. 2.

vlv. O Slovenskom Národnom divadle. In Politika, 1. 12. 1932, roč. 2, č. 22, s. 288.

vlv. Odpoveď J. Borodáčovi. In Politika, 1. 6. 1932, roč. 2, č. 10, s. 119 – 120.

vlv. Potreby slovenskej činohry. In Elán, február 1932, roč. 2, č. 6, s. 6.

WAGNER, dr. Vlado. Úlohy nášho dramaturga. In Pero, 1932, roč. 1, č. 3, s. 4.

vlv. K ankete Slovenského národného divadla. In Slovenské pohľady, 1933, roč. 49, č. 2, s. 109 – 112.

vlv. Stodolova nová hra v SND. In Slovenská politika, 1933, roč. 14, č. 48, s. 2.

WAGNER, Vlado. Úvod k divadelnej hre. In Slovenské smery, 1933, roč. 1, č. 1, s. 37 – 40.

vlv. Na okraj sezóny slovenskej činohry v Bratislave. In Slovenské pohľady, 1934, roč. 50, č. 4, s. 241 – 243.

vlv. Pôvodná slovenská premiéra. In Slovenská politika, 29. 4. 1934, roč. 15, č. 99, s. 3.

WAGNER, Vlado. Herecký profil Sveta Hurbana. In Cesta : pamiatke Sveta Hurbana. Zostavili Vlado Wagner, Jano Horáček. Bratislava : Ján Horáček, 1934, s. 53 – 57.

WAGNER, dr. Vlado. K Borodáčovým vysvetlivkám. In Pero, 1934, roč. 3, č. 3, s. 10 – 11.

WAGNER, dr. Vlado. O dramatickej spisbe. In Pero, 1934, roč. 3, č. 1, s. 9.

vlv. Záborského „Najdúch“ v SND. In Slovenská politika, 9. 10. 1935, roč. 16, č. 232, s. 2.

vlv. Nová hra slovenského autora. In Slovenská politika, 19. 4. 1936, roč. 17, č. 92, s. 2.

WAGNER, Vladimír. Nokturná : výber z literárnej tvorby. Bratislava : Tatran, 1978. 292 s.

Výberová literatúra o autorovi:

DRUG, Štefan. Vladimír Wagner – literát? In WAGNER, Vladimír. Nokturná : výber z literárnej tvorby. Bratislava : Tatran, 1978, s. 269 – 285.

Encyklopédia dramatických umení Slovenska 2. M – Ž. Bratislava : Veda, 1990, s. 554. ISBN 80-224-0001-7.

GÜNTHEROVÁ-MAYEROVÁ, Alžbeta. Vladimír Wagner (1900 – 1955). In Zo starších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava : SAV, 1965, s. 9 – 12.

Jubileum Vladimíra Wagnera (1900 – 1955) : kolokvium UHSS. Bratislava : Gerlach Print, 2001. 97 s. ISBN 80-968564-2-1.

KÁLMAN, Július. Evidencia neuzavretého diela : cesta dr. Vl. Wagnera od poézie k dejinám umenia. In Elán, jún 1941, roč. 10, č. 10, s. 5.

KRESÁK, Fedor – WAGNEROVÁ, Oľga. Bibliografia Vladimíra Wagnera. In Zo starších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava : SAV, 1965, s. 13 – 23.

LAJCHA, L. Dokumenty 1 (1920 – 1938). Zápas o zmysel a podobu SND. Bratislava : Divadelný ústav, 2000. ISBN 80-88987-16-4.

PAŠTEKA, Július. Pohľady na slovenskú dramatiku, divadlo a kritiku II. Bratislava : Národné divadelné centrum, 1998, s. 71 – 73. ISBN 80-85455-62-5.

Pocta Vladimírovi Wagnerovi 2 : zborník štúdií k otázkam interpretácie stredoeurópskeho umenia. Zostavil Štefan Oriško. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004. 204 s. ISBN 80-88982-66-9.

Slovenský biografický slovník : od roku 833 do roku 1990. VI. zväzok, T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994, s. 336 – 337. ISBN 80-7090-111-X.

ŠTEFKO, Vladimír a kol. Dejiny slovenskej drámy 20. storočia. Bratislava : Divadelný ústav, 2011, s. 40. ISBN 978-80-89369-36-2.

ŠTEFKO, Vladimír a kol. Dejiny slovenského divadla I. (do roku 1948). Bratislava : Divadelný ústav, 2018. s. 607. ISBN 978-80-8190-039-6.

Viera Bartková
Skip to content