ZAVARSKÝ, Ernest
* 17. 9. 1913 Varov Šúr, dnes miestna časť Šúroviec, okres Trnava – † 16. 8. 1995 Bratislava
muzikológ, dramaturg, publicista, organológ
Pseudonymy/šifry: Pavol Záhorský

Po maturite na gymnáziu v Kláštore pod Znievom v roku 1933 plánoval študovať teológiu. Nastúpil na štúdium na vysokú školu v Mníchove – Pullachu, o rok neskôr prestúpil na teologickú fakultu v Innsbrucku a v novembri roku 1933 nastúpil do tretieho ročníka na Teologickej fakulte Jagelovskej univerzity v Krakove. Po začiatku druhej svetovej vojny pokračoval v štúdiu cirkevného práva v Ríme a Sarajeve. Štúdium mu komplikoval jeho zdravotný stav. Pre tuberkulózu hrdla a pľúc štúdium viackrát prerušil, až ho napokon po roku liečenia musel zanechať. Vrátil sa späť na Slovensko a usadil sa v Bratislave. Popri štúdiu teológie sa vzdelával aj v oblasti umenia. Už počas gymnázia sa pod vedením regenschoriho J. Chládeka venoval hre na harmóniu, klavíri a organe. V Mníchove sa sám zdokonaľoval v hre na klavíri, v Innsbrucku študoval muzikológiu u W. Senna, kompozíciu u F. Weidlicha a tiež výtvarné umenie a sociológiu.

Po návrate na Slovensko pôsobil v roku 1932 na hudobnom oddelení Československého rozhlasu. Začal písať recenzie pre rôzne slovenské denníky na hudobné, výtvarné i divadelné diela. Keďže mu jeho hudobné vysokoškolské vzdelanie celkom neuznali, v rokoch 1941 – 1944 študoval klavírnu a organovú hru u prof. Š. Németha-Šamorínskeho a psychológiu u prof. A. Jurovského na Slovenskej univerzite v Bratislave (dnes Univerzita Komenského). V rokoch 1941 – 1945 pôsobil ako dramaturg Slovenského ľudového divadla v Nitre a súčasne v rokoch 1942 – 1945 pracoval ako hudobný expert v rozhlase. Zároveň sa naďalej venoval písaniu recenzií na operné i činoherné inscenácie Slovenského národného divadla. Prispieval do Slovenského hlasu, Slovenskej pravdyKatolíckych novín.

V období rokov 1945 – 1948 bol E. Z. riaditeľom Hudobnej komory v Bratislave. Neúspešne sa pokúšal založiť Slovenský komorný orchester na čele s dirigentom B. Urbancom. Takisto sa mu nepodarilo založiť hudobný časopis. Táto snaha mu vyšla až o desať rokov, keď na jeho podnet J. Šamko založil periodikum Slovenská hudba. V roku 1946 vydal pod pseudonymom Pavol Záhorský knihu Všeobecná náuka o hudbe. Zároveň zbieral materiály na monografiu Súčasná slovenská hudba (1947), ktorú neskôr prepracoval. Vyšla pod názvom Prehľad dejín slovenskej hudby (1955). V roku 1951 obhájil dizertačnú prácu na tému Vývoj realizmu a harmonického myslenia v tvorbe Eugena Suchoňa na Katedre hudobnej vedy na Masarykovej univerzite v Brne. Život a dielo E. Suchoňa zhrnul E. Z. v monografii Eugen Suchoň z roku 1955. V tom istom roku mu vyšla aj kniha Ján Levoslav Bella.

V rokoch 1953 – 1958 pôsobil ako archivár Zväzu slovenských skladateľov, neskôr vedúci Hudobno-informačného strediska pri Slovenskom hudobnom fonde v Bratislave. Zo zväzu ho v roku 1958 prepustili z politických dôvodov pre kritický článok o hudobnom živote na Slovensku, ktorý vyšiel v poľskom časopise Ruch muzyczny. Odvtedy pracoval a tvoril v slobodnom povolaní. E. Z. prispel dvadsiatimi šiestimi heslami do encyklopédie Die Musik und Geschichte und Gegenwart (MGG), na ktorej spolupracovalo viac ako tristo autorov a vyšla v pätnástich zväzkoch v rokoch 1958 – 1979. Spolupracoval tiež pri tvorbe Juhoslovanskej hudobnej encyklopédie. V roku 1963 vyšla E. Z. monografia Maurice Ravel a od 1963 do 1975 v zborníku Musik des Ostens na pokračovanie vychádzali Dejiny hudobnej kultúry v Kremnici. Na Slovensku vychádzali v zborníku Hudobný archív v rokoch 1977 – 1981.

Vrcholom jeho muzikologickej práce bola monografia Johann Sebastian Bach z roku 1970, ktorá vyšla vo viacerých vydaniach na Slovensku i v zahraničí. Bachovej tvorbe sa E. Z. venoval aj vo viacerých štúdiách, ktoré uverejňoval najmä v časopise Hudobný život.

Získal viaceré ocenenia. V roku 1969 mu minister kultúry M. Válek udelil „Vyznamenanie za vynikajúcu prácu“ ako uznanie celoživotného diela, v roku 1971 mu Slovenský hudobný fond udelil cenu za monografiu o J. S. Bachovi a za roky 2010 – 2011 získal in memoriam Cenu Sebastian za mimoriadny prínos k odkazu diela J. S. Bacha pre súčasníkov.

Výberová bibliografia autora:

E. Z. Pohostinské vystúpenie ochotníckeho režiséra na scéne SND v Bratislave. In Slovenský hlas, 5. 2. 1938, roč. 1, č. 29, s. 9.

ZAVARSKÝ, Ernest. Janko Borodáč, budovateľ slovenskej činohry, päťdesiatročný. In Katolícke noviny, 21. 6. 1942.

ZAVARSKÝ, Ernest. O kritikoch a kritikách. In Slovenská pravda, 6. 11. 1942, s. 2.

ZAVARSKÝ, Ernest. Eugen Suchoň. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1955. 144 s.

ZAVARSKÝ, Ernest. Eugen Suchoň a jeho opera Krútňava. In SUCHOŇ, Eugen. Krútňava. Bratislava : Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1957, s. 83 – [122].

ZAVARSKÝ, Ernest. Johann Sebastian Bach. Bratislava : Opus, 1971. 464 s.

Výberová literatúra o autorovi:

BOŽEKOVÁ, Martina. Ernest Zavarský – poznaný aj nepoznaný. In Knižnica, 2008, roč. 9, č. 10, s. 38 – 41.

CHALUPKA, Ľubomír. K osemdesiatke Ernesta Zavarského. In Hudobný život, 1993, roč. 25, č. 17, s. 3.

CHALUPKA, Ľubomír. Za Ernestom Zavarským: (17. 9. 1913 – 16. 8. 1995). In Hudobný život, 1995, roč. 27, č. 16 – 17, s. 3.

KRESÁNEK, Jozef. Bilancia vedeckých pozitív. In Pravda, 16. 9. 1983, roč. 69, č. 219, s. 5.

LENGOVÁ, Jana. Vrstovník Jozefa Kresánka – hudobný historik Ernest Zavarský. In Musicologica Slovaca, 2015, roč. 6, č. 1, s. 96 – 104.

RYBARIČ, Richard. Úcta k vedeckej pravde : Ernest Zavarský – sedemdesiatročný. In Hudobný život, 1983, roč. 15, č. 18, s. 5.

URSÍNYOVÁ, Terézia. Muzikológ európskeho významu : PhDr. Ernest Zavarský. In Verbum, 1994, roč. 5, č. 1, s. 45 – 46.

ZAVARSKÝ, Jozef. Život zasvätený hudbe : k jubileu muzikológa dr. Ernesta Zavarského. In Večerník, 20. 9. 1978, roč. 23, č. 185, s. 5.

Petra Babulícová
Skip to content